Anna Bergerová, účastníčka SNP
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky, in memoriam – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Anna Bergerová sa narodila 3. marca 1930 v rusínskej obci Habura. Mala dvoch bratov, ktorí pôsobili v protifašistických skupinách v Česku. Po vypuknutí vojny žila s mamou a sestrou. Po tom, ako sa k nim do domu nasťahovali nemeckí vojaci, utiekli k partizánom. V partizánskom zväzku Čapajev pomáhala doktorovi menom Gruber (vlastným menom Jozef Dolina) ako ošetrovateľka. Zároveň so sestrou Máriou pracovali ako spojky, pašovali muníciu a chodili na výzvedy. Po pretrhnutí nemeckého frontu v novembri 1944 pri Kalinove naďalej pracovala ako ošetrovateľka vojakov a partizánov, ktorí sa vracali z frontu a prepustených väzňov z koncentračných táborov.
Po vojne Anna Bergerová chodila na gymnázium v Humennom a vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako funkcionárka Slovenského zväzu žien a neskôr sa aj na dôchodku angažovala v spoločenskom a politickom živote.
V auguste roku 2017 sa v centre hlavného mesta aktívne zúčastnila na pietnom akte k 73. výročiu Slovenského národného povstania (SNP). Vo svojom vystúpení zdôraznila, že je povinnosťou nezabúdať na históriu a s mladými ľuďmi hovoriť o tom, čo sa počas povstania a druhej svetovej vojny dialo a čo stálo za vypuknutím vojnového konfliktu. Upozornila, aby sa ľudia nenechali nikým a ničím zmanipulovať. Zomrela vlani 19. februára.
Prezidentom SR Peter Pellegrini a minister obrany Robert Kaliňák ocenili Annu Bergerovú in memoriam vlani v auguste počas osláv 80. výročia SNP.
Ing. Jozef Psotka, horolezec
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky, in memoriam – za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu
Jozef Psotka sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach. Vo Vysokých Tatrách robil od 15 rokov vysokohorského nosiča. Často sa zdržiaval na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi. Pomáhal stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá neskôr vyhorela. Maturitu oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu – tzv. Hokejku. V Košiciach začal študovať na Vysokej škole technickej (VŠT) a v tom čase sa podieľal na vzniku horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice.
Elektrotechnika sa v tom čase mohla študovať na Slovensku len v Bratislave, preto prestúpil na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT). Po absolvovaní štúdia inžinier Psotka pôsobil istý čas ako odborný asistent a podieľal sa na fungovaní horolezeckého oddielu školy. Postupne sa vypracoval na špičkového horolezca a bol aj funkcionár, tréner, dobrovoľný člen Horskej služby TANAP-u i horolezeckého spolku IAMES. Zúčastnil sa na mnohých horolezeckých expedíciách v Himalájach, Hindukuši, Altaji, na Kaukaze, v Alpách a vo Vysokých Tatrách. Počas svojho prvého veľkého ťaženia v roku 1965 v Hindukuši vystúpil Psotka na sedem šesťtisícových vrcholov Vachanského chrbta. V roku 1971 bol v expedícii na Nanga Parbat a v rokoch 1973 a 1976 na Makalu, kde vyšiel na 8010 metrov vysoký juhovýchodný vrchol. V roku 1981 vystúpil na 8586 metrov vysoký vrchol Kančendžongy.
Najslávnejší, ale aj tragicky osudový moment prišiel v roku 1984. Ako prvý Slovák spolu so Zoltánom Demjánom a šerpom Ang Ritom dosiahol 15. októbra vrchol Mount Everestu. Populárny „Juzek“ sa zároveň stal najstarším horolezcom, ktorý sa na zem pozrel z vrcholu najvyššej hory sveta po prvovýstupe bez kyslíka (mal 50 rokov a 246 dní). Na druhý deň zahynul pri zostupe.
Jozefa Psotka je držiteľ Zlatého odznaku IAMES-u, in memoriam držiteľ štátneho vyznamenania Za statočnosť i Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu humanizmu. Okrem pamätných tabúľ na pod Everestom a na Symbolickom cintoríne pri Popradskom Plese vo Vysokých Tatrách sa každý rok beží Psotkov memoriál (preteky vo vysokohorskom behu).
Karol Kuna, účastník SNP
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, vojenský, in memoriam – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody s ich ochranu
Karol Kuna sa narodil 27. apríla 1928 v Bobrovci. Pôvodne sa učil za murára. Už počas druhej svetovej vojny pred vypuknutím Slovenského národného povstania však pomáhal rodičom šíriť ilegálnu protifašistickú tlač a skrývať utečencov. Jeho rodičia sa zapájali do odboja od roku 1939 – ukrývali sovietskych vojenských utečencov z nacistických koncentračných táborov a rovnako poskytli úkryt viacerým židovským rodinám.
Hneď po vypuknutí SNP sa doň zapojil ako 16-ročný. Dobrovoľne sa prihlásil k partizánom, najprv pôsobil v partizánskej skupine Za slobodu Slovanov ako spojka, pretože vedel dobre jazdiť na koni. Potom slúžil v partizánskej jednotke Stalin – Jegorov.
Zúčastnil sa na viacerých bojových akciách so zbraňou v ruke – pri Banskej Bystrici, Tureckej, Kališti, Prašivej, v Ľubochnianskej doline, Revúcej a na Donovaloch ako adjutant politického komisára III. Batalionu kapitána Červenej armády Petra Andruščenka.
Na rozkaz veliteľa brigády v januári 1945 zabezpečoval ilegálny prechod cez nemecké pozície do Kantorskej doliny, kde bol ustanovený za politického komisára oddielu Kantor. Vykonával činnosť rozviedčika, pri ktorej ho napokon zadržali Nemci, no podarilo sa mu zachrániť.
Po vojne sa venoval stavebníctvu, v 60. a 70. rokoch pôsobil ako námestník ministra na Ministerstve výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky.
Bol dlhoročným členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, kde zastával funkciu predsedu Historicko-odbojovej skupiny partizánov v SNP a zahraničí. Karol Kuna zomrel 20. októbra 2024 v Bratislave.
