Kedysi naháňal reportáže po celom svete, dnes hľadá signál sedem kilometrov od svojho zrubu. Rastislav Ekkert, bývalá tvár televízie JOJ, vymenil ruch mesta a televíznych štúdií za ticho Muránskej planiny.
Jeho cesta k slobode však bola dláždená rozpadom rodiny, bojom s alkoholom a stratou všetkého, čo dovtedy vybudoval. Dnes tvrdí, že až v divočine, ďaleko od civilizácie, našiel svoj skutočný, farebný svet, aj keď zaň zaplatil tú najvyššiu cenu. Píšu o tom aj dobrenoviny.sk.
Príbeh jeho úteku sa začal písať v petržalskom paneláku, kde prežil dvadsaťštyri rokov v manželstve, o ktorom už po prvom roku vedel, že bolo chybou. S manželkou, hoci bola podľa jeho slov dobrá, neboli kompatibilní. On túžil po dome v prírode, ona nechcela opustiť byt. Narodili sa im dve dcéry a práve kvôli nim nedokázal odísť.
„Nevládal som opustiť rodinu s malými deťmi,“ priznal po rokoch. Manželstvo pre neho nebolo láskou, ale len stavom, v ktorom zotrval desaťročia. Cesta okolo sveta, ktorú podnikol pre televíziu po stopách hrdinu Julesa Verna, mala byť posledným záchranným kolesom. Počas osemdesiatich dní čelil pirátom aj pašerákom a vyhral stávku s vtedajším riaditeľom televízie. Po návrate domov zažil s manželkou mesiac, ktorý bol najkrajší za dvadsať rokov. Bola to však len dočasná ilúzia. Vzťah sa čoskoro zrútil do ešte horšej pozície a nasledoval definitívny koniec.
Keď sa zrútil jeden svet, našiel si druhý v divočine
Po rozvode a vyhorení z práce sa Rastislav Ekkert rozhodol pre radikálny krok. Začal sa túlať po Slovensku. V Bielych Karpatoch našiel svoju druhú životnú partnerku Tinu a spoločne sa usadili na samote na Muránskej planine.
Tam prežil obdobie, ktoré dodnes nazýva najkrajším v živote. Bola to idylka s drsnou tvárou. Nemali elektrinu, len zopár spotrebičov napojených na solárne panely. Vodu nosili zo studničky, drevo si zháňali v lese a on sa živil predajom svojich obrazov. Život v divočine bol ťažký, ale napĺňal ho.
Potom však prišiel druhý zlom. Tina začala dochádzať za svojou chorou matkou a jedného dňa sa už nevrátila. „Keď odišla, zostalo prázdno a zrútil sa mi svet. Bol som nastavený prežiť v tom domčeku zvyšok života. Mala to byť moja konečná stanica,“ spomínal na bolesť, ktorá ho priviedla na dno. Všade okolo seba videl jej prítomnosť, čo bolo neznesiteľné. Svoje trápenie sa snažil utopiť v alkohole.
Nasledoval pád, počas ktorého prišiel o vodičský preukaz a jednu zimu prežil v karavane. Zúfalo sa potreboval nejako zamestnať, a tak sa na čas vrátil do Bratislavy, kde prijal prácu pre dezinformačný web, čo neskôr sám označil za nešťastné riešenie.
Cena za slobodu, ktorú zaplatil stratou rodiny
Po tejto epizóde pochopil, že jeho miesto je inde. Vrátil sa na Muránsku planinu, na samotu, kde sa mu podľa jeho slov opäť otvoril farebný svet. Našiel inšpiráciu v jednoduchých ľuďoch z hôr – pastieroch a drevorubačoch. Táto sloboda však mala trpkú príchuť. Jeho dve dospelé dcéry s ním prerušili akýkoľvek kontakt. Nevedeli pochopiť, prečo opustil ich matku a život v meste.
„Nechal som im celý svoj majetok, nikdy som od nich nič nechcel,“ vysvetľuje. Hovorí, že sa o ne staral až do dospelosti, no jeho rozhodnutie žiť inak nedokázali prijať. Keď mu dnes ľudia na sociálnych sieťach vyčítajú, že by si mal nájsť prácu, má pre nich jasnú odpoveď: „Ja som pracoval 40 rokov, majetok som dal dcéram, lebo už ho nepotrebujem a do smrti sa budem túlať a maľovať, lebo chcem a baví ma to.“
Sám verí, že prežíva svoju poslednú reinkarnáciu, a preto je taká ťažká. Priznáva, že mal aj samovražedné myšlienky, no našiel v sebe odhodlanie. „Povedal som si, že to dobojujem so cťou do konca.“
