Tragédia, ktorá sa odohrala pred viac než rokom a pol pri Nových Zámkoch, stále zanecháva hlbokú stopu v životoch tých, ktorí mali to šťastie prežiť. Zrážku autobusu s vlakom, pri ktorej zomrelo sedem ľudí a štyria utrpeli ťažké zranenia, sprevádzajú nielen právne a bezpečnostné otázky, ale aj frustrácia preživších, ktorí doteraz nedostali spravodlivé odškodnenie.
Kým štát v minulosti riešil náhradu škody pri iných vlakových nešťastiach aj pre zranených, v prípade štyroch ľudí z autobusu, ktorí utrpeli vážne poranenia, akoby čas zastal. Ministerstvo dopravy síce tvrdí, že možnosť odškodnenia zranených stále nezanikla, no konkrétne kroky zatiaľ neboli prijaté. Informuje portál tvnoviny.sk.
Všetko sa udialo 27. júna 2024. Podľa vyšetrovania polícia identifikovala ako hlavného vinníka dispozičného výpravcu.
Podľa zistení interného vyšetrovania nehody výpravca umožnil prejazd vlaku cez priecestie neoprávnene, pričom po vykonaných opravách trakčného vedenia nebola obnovená prepojenosť bezpečnostného zariadenia priecestia (PZZ) s počítačom, ktorý sleduje a registruje pohyb vlaku po konkrétnej traťovej koľaji. Informuje portál noviny.sk.
Hoci dopravná dokumentácia jasne uvádzala, že prepojenie PZZ s prejazdom vozidiel po jednej traťovej koľaji bolo dočasne vypnuté, výpravca zabudol požiadať o jeho opätovné aktivovanie.
K nehode došlo na aktívnom priecestí, kde priecestné zabezpečovacie zariadenie nebolo funkčné. Pri incidente sa zrazil medzinárodný vlak EC 279 ZSSK s linkovým autobusom dopravcu Arriva Nové Zámky. Následky boli tragické. Sedem ľudí prišlo o život a štyria utrpeli vážne zranenia. Vyšetrovateľ obvinil 48-ročného muža z prečinu všeobecné ohrozenie, pričom v prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až do 10 rokov.
Zranení čakajú na spravodlivosť
Preživší, ktorí zažili hrôzu na vlastnej koži, sa dodnes snažia získať odškodnenie. Marika, ktorá strávila v nemocnici 34 dní s viacerými zlomeninami panvy, rebier a otrasom mozgu, opisuje svoju skúsenosť ako boj nielen s fyzickými následkami, ale aj s administratívnou byrokraciou.
„Ja som bola 34 dní v nemocnici. Panvu som mala zlomenú, mostík a otras mozgu tiež,“ spomína Marika. Podobne Stanislava, ktorá musela byť prevezená vrtuľníkom z Komárna do Bratislavy, kde absolvovala operáciu hrudníka, stále čaká na akúkoľvek formu kompenzácie.
Ministerstvo dopravy prisľúbilo preverenie situácie, no rodiny zranených dostali zamietavé stanovisko.
Podľa hovorkyne rezortu Petry Poláčikovej odškodnenie aktuálne náleží iba pozostalým po obetiach nehody, nie tým, ktorí pri nej utrpeli zranenia. Napriek tomu ministerstvo uvádza, že hľadá spôsoby, ako by sa dalo odškodniť aj túto skupinu.
„Momentálne hľadáme spôsob, ako by sme dokázali odškodniť aj túto skupinu,“ uviedla hovorkyňa.
Brat zranenej Mariky, Gabriel Švajda, hovorí o finančných dôsledkoch, ktoré zranenia priniesli.
„Náklady na regeneráciu, lekárov či liečbu sa nepočítajú v desiatkach eur, ale v tisíckach,“ upozorňuje. Rodiny tak nielenže čelia zdravotným následkom, ale aj obrovskému finančnému tlaku, pričom spravodlivá kompenzácia stále neprichádza.
Tento prípad ukazuje, že za oficiálnymi štatistikami a vyšetrovania sa skrýva skutočná ľudská tragédia, životy, ktoré sa zmenili navždy, a boj o spravodlivosť, ktorý sa zdá byť nekonečný.
