Sneha Bhargava, prvá indická rádiologička má vskutku pozoruhodný život. V roku 1984 sa stala prvou ženou, ktorá viedla All India Institute of Medical Sciences (AIIMS) v hlavnom meste Dillí, jednu z najlepších zdravotníckych inštitúcií v krajine, a v jej takmer 70-ročnej histórii zostáva jedinou ženou, ktorej sa to podarilo.
Doktorka Bhargavová, jedna z priekopníčok indickej rádiológie, začala vo veku 90 rokov písať svoje memoáre Žena, ktorá viedla AIIMS, ktoré vyšli začiatkom tohto mesiaca, a vo veku 95 rokov je naďalej aktívnou členkou lekárskej komunity, píše BBC. Odkaz doktorky Bhargavovej, ktorá sa rozhodla pre rádiológiu v čase, keď sa v Indii v 40. rokoch 20. storočia tento odbor ešte len rozvíjal, je nazameniteľný. Stala sa jednou z najznámejších odborníčok tohto odboru.
Hneď v jej prvý deň vo funkcii riaditeľky AIIMS bola naozajstná skúška ohňom. Bolo ráno 31. októbra 1984 a v nemocnici prebiehala schôdza, na ktorej sa malo potvrdiť jej vymenovanie po tom, ako ju do tejto funkcie vybrala vtedajšia indická premiérka Indira Gándhíová. Doktorka Bhargavová sa nezúčastnila na stretnutí, ale bola vo svojej kancelárii, kde si prezerala lekárske prípady na tento deň. Vo svojich pamätiach spomína, že počula, ako na ňu kolega horúčkovito volá a žiada ju, aby sa ponáhľala na úrazové oddelenie.
Na nosidlách tam ležala tá istá žena, ktorá vybrala doktorku Bhargavovú za riaditeľku nemocnice – Indira Gándhíová. Jej šafránové sárí bolo zaliate krvou a nemala pulz. „Vtedy som sa nesústredila na to, že to bola premiérka, ktorá ležala predo mnou,“ povedala doktorka Bhargavová pre BBC. „Moje prvé myšlienky boli, že jej musíme pomôcť a tiež ju ochrániť pred zhoršením stavu,“ povedala.
Doktorka Bhargavová sa obávala, že dav vtrhne na oddelenie pre zranených, pretože pred nemocnicou sa už začal zhromažďovať veľký dav. Začali sa šíriť správy: Gándhíovú zastrelili dvaja sikhskí bodyguardi ako pomstu za operáciu Modrá hviezda, vojenský zásah v amritsarskom Zlatom chráme, ktorý sa uskutočnil v júni s cieľom vyhnať militantov. Gándhíovej vražda vyvolala jedny z najsmrteľnejších nepokojov, aké India zažila, o ktorých začiatkoch sa doktorka Bhargavová začala dozvedať, keď sa ponáhľala premiestniť premiérku na jedno z najvyšších poschodí budovy.
Tam, na operačnej sále, sikhský lekár utiekol z miestnosti vo chvíli, keď sa dozvedel, ako Gándhíová zomrela. Správu o jej smrti museli držať v tajnosti, kým jej syn Rádžív Gándhí nezložil prísahu ako predseda vlády. „Dovtedy bolo našou úlohou počas nasledujúcich štyroch hodín udržiavať zdanie, že sa snažíme zachrániť jej život, hoci v skutočnosti bola mŕtva už keď ju priviezli do AIIMS,“ píše doktorka Bhargavová.
Opísala tiež strastiplný proces balzamovania premiérkinho tela, ktoré pred kremáciou ležalo dva dni v hlavnom meste. „Chemikália na balzamovanie, ktorú sme vstrekovali do rôznych hlavných tepien, stále vytekala,“ píše doktorka Bhargavová. Balistická správa neskôr odhalila, že Gándhíovej telo utŕžilo viac ako tri desiatky guliek. Nebola to však jediná pozoruhodná epizóda v dlhej a slávnej kariére doktorky Bhargavovej v AIIMS. V knihe sa delí o fascinujúce anekdoty o svojich kontaktoch s inými významnými politikmi vrátane prvého indického premiéra Džaváharlala Néhrúa. Spomína aj na Soniu Gándhíovú, ktorá priviedla svojho syna, malého Rahula, do AIIMS po tom, ako ho pri hre zasiahol do hlavy šíp.
Liečila mnohých politikov
„Sonia Gándhíová mi povedala, že k nám musela priviezť Rahula, pretože Rádžív (jej manžel) sa stretol s jordánskym kráľom a ten mu daroval luxusné auto, ktoré jej manžel veľmi rád šoféroval,“ píše v knihe. Rádžív Gándhí chcel Rahula odviezť do AIIMS sám, bez ochranky, ako prekvapenie ale doktorka Bhargavová ho rázne zastavila s odvolaním sa na obavy o bezpečnosť.
Nie každý deň však bol taký vzrušujúci. Doktorka Bhargavová spomína na politický nátlak vrátane poslanca, ktorý sa jej vyhrážal, že nevybrala svojho zaťa na prácu v AIIMS. Pri inej príležitosti sa dvaja vrcholoví politici vrátane federálneho ministra zdravotníctva pokúšali vybrať dekana AIIMS, hoci rozhodnutie bolo len na nej.
Doktorka Bhargavová tvrdí, že nátlaku odolala a vždy uprednostňovala starostlivosť o pacientov. Usilovala sa o to, aby sa rádiológia stala základnou súčasťou diagnostiky a liečby na AIIMS. Keď doktorka Bhargavová nastúpila v 60. rokoch 20. storočia, AIIMS mala len základné zobrazovacie nástroje. Školila kolegov, aby dokázali čítať jemné znaky na čiernobielych röntgenových snímkach, vždy v kontexte s anamnézou pacienta. Neskôr presadila lepšie vybavenie a pomohla vybudovať jedno z popredných rádiologických oddelení v Indii.
Bhargavová vždy túžila meniť veci k lepšiemu. Narodila sa v roku 1930 v zámožnej rodine v Láhaure v nerozdelenej Indii a ako dieťa sa rada hrala na doktorku so svojimi bábikami a súrodencami. Počas rozdelenia Indie a Pakistanu rodina doktorky Bhargavovej utiekla do Indie a neskôr spolu s otcom navštevovala utečenecké tábory, aby pomáhala ľuďom.
V čase, keď len málo indických žien pokračovalo vo vysokoškolskom štúdiu, doktorka Bhargavová študovala rádiológiu v Londýne. Bola jedinou ženou vo svojej triede aj na nemocničnom oddelení. Do Indie sa vrátila v 50. rokoch 20. storočia po tom, ako sa od svojho mentora dozvedela, že krajina potrebuje kvalifikovaných rádiológov.
Doktorka Bhargavová často vďačí svojej rodine a liberálnemu zmýšľaniu svojho manžela za to, že jej pomohli dosiahnuť jej sny a dúfa, že rovnakú podporu nájdu aj iné indické ženy. „Začína to už v detstve,“ hovorí. „Rodičia by mali podporovať svoje dcéry rovnako ako svojich synov. Len tak budú môcť prekonať bariéry a dosiahnuť v živote to, čo vždy chceli.“
