Rok 2024 bol pre európskych zamestnancov priaznivý. Mzdy rástli a štatisticky sa Európania nemajú na čo sťažovať. nie všade to však bolo rovnako veselé.
Údaje Eurostatu ukazujú, že priemerný zárobok v Únii stúpol výraznejšie než v období predtým, pričom celkový priemerný ročný príjem prekročil hranicu, ktorá po prepočte predstavuje viac ako 3000 eur mesačne. Tempo rastu presiahlo päť percent a v mnohých krajinách sa tak podarilo dorovnať alebo dokonca prekonať infláciu.
Jedinú presnú citáciu zo zdrojového textu tvorí výraz „pri plnom úväzku“, ktorý pripomína, že všetky porovnávané sumy vychádzajú z celoročného plného pracovného pomeru.
Takýto vývoj naznačuje, že trh práce v Európe zostáva odolný aj napriek ekonomickým výkyvom a slabšiemu výkonu niektorých sektorov. Napriek tomu sa však prehlbuje diskusia o tom, či dokáže rast pokračovať aj v ďalších rokoch, najmä ak sa významne líši medzi jednotlivými regiónmi.
- západ Európy si drží najvyššie mzdy
- juh a východ stále dobiehajú
- rozdiely vplývajú na migráciu pracovnej sily
- rast miezd je síce univerzálny, no nerovnomerný
Krajiny na vrchole rebríčka a vzdialený zvyšok Únie
Najvyššie zárobky dlhodobo dosahujú štáty, ktoré profitujú z výkonných ekonomík a vysokého životného štandardu. Úplne na čele zostáva Luxemburgsko, kde sa priemerný ročný príjem zamestnanca pohybuje na úrovni, aká je pre väčšinu Európanov nedosiahnuteľná. Za ním nasledujú Dánsko a Írsko, pričom všetky tri krajiny ťažia z moderných odvetví, silného finančného sektora či technologického priemyslu.
Na opačnom póle stoja Bulhari a Gréci. V týchto štátoch nedosahujú platy ani polovicu európskeho priemeru, čo zároveň zvyšuje tlak na odchod pracovnej sily do ekonomicky výkonnejších regiónov. Celkovo platí, že rozdiel medzi najlepšie a najslabšie zarábajúcimi krajinami predstavuje takmer päťnásobok, čo výrazne komplikuje jednotnú politiku pracovného trhu.
Slovensko: rast tu je, ale sme na chvoste
Slovensko si síce oproti minulým rokom polepšilo, no stále sa drží v spodnej tretine európskeho rebríčka. Priemerný ročný príjem je zreteľne nižší nielen v porovnaní s bohatšími štátmi, ale aj oproti celkovému priemeru Únie. Slovenský zamestnanec tak stále nezarába ani polovicu toho, čo obyvatelia najvýkonnejších krajín, a približne o tretinu menej než priemerný Európan.
Zaostávanie súvisí najmä s tým, aké odvetvia tvoria základ domácej ekonomiky. Slovensko má nižšiu produktivitu a menej sektorov, ktoré prirodzene vytvárajú vysoké mzdy. Na druhej strane, pozitívom je postupné približovanie sa k vyspelým krajinám, hoci tempo je pomalšie, než by zamestnanci očakávali. Zatiaľ čo v Luxembursku je priemerná ročná mzda 83 000 eur, u nás je to len 23 000.
Analytici upozorňujú, že ďalší vývoj bude závisieť najmä od toho, či sa podarí podporiť produktivitu práce, prilákať investície s vyššou pridanou hodnotou a posilniť odvetvia, ktoré dokážu generovať nadpriemerné príjmy. Slovensko tak stojí pred výzvou nielen rásť, ale aj meniť štruktúru svojej ekonomiky tak, aby sa rozdiely naprieč Európou postupne zmenšovali.
