Keby sa parlamentné voľby konali v druhej polovici mája, najväčšiu podporu by získalo Progresívne Slovensko. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3, ktorý prebiehal od 12. do 18. mája 2025.
Druhú priečku by obsadila strana Smer-SD, zatiaľ čo Hlas-SD by si udržal tretiu pozíciu. Do Národnej rady by sa podľa tohto modelu prebojovalo sedem politických subjektov.
PS na čele, Smer so slabším výsledkom
Progresívne Slovensko by podľa najnovších údajov dosiahlo podporu 21,2 %, čo predstavuje mierny nárast o 0,4 percentuálneho bodu oproti aprílu. Ak by sa k nemu pridali aj voliči, ktorí o strane uvažujú ako o druhej možnosti, celkový volebný zisk by sa mohol vyšplhať až na 25 %.
Smer-SD by v máji získal 20,9 %, čo je pokles o 0,7 bodu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Napriek tomuto úbytku si strana udržiava stabilné jadro podporovateľov a jej potenciál dosahuje hranicu 24 %.
Na treťom mieste by skončil Hlas-SD so ziskom 10,5 %, čo zodpovedá jeho výsledku z apríla. Strana má priestor na rast až do výšky 13 %. Republika si oproti predchádzajúcemu obdobiu polepšila a dosiahla 8,9 %, čím sa dostala na štvrtú priečku. Piate miesto by patrilo KDH so 7,9 %, tesne nasledované hnutím Slovensko so 7,6 %. Do parlamentu by sa ešte prebojovala aj SaS, ktorú by podporilo 6,5 % voličov.
Pod hranicou zvoliteľnosti skončili Demokrati so ziskom 4,8 %, Aliancia-Szövetség s 4,3 % a vládna SNS, ktorú by podporili 4 % opýtaných. Sme rodina by získala len 2,3 %, a teda by sa taktiež do parlamentu nedostala.
Predpokladané rozdelenie mandátov
Ak by sa voľby uskutočnili podľa tohto modelu, parlamentné kreslá by sa rozdelili nasledovne:
- Progresívne Slovensko – 38 mandátov
- Smer-SD – 38 mandátov
- Hlas-SD – 19 mandátov
- Republika – 16 mandátov
- KDH – 14 mandátov
- Hnutie Slovensko – 13 mandátov
- SaS – 12 mandátov
Na zostavenie vlády by bolo potrebné vytvoriť koalíciu viacerých strán, keďže žiadna samostatne nedosahuje potrebnú väčšinu 76 hlasov. Aktuálna koalícia by už nevznikla, Smer-SD a Hlas-SD aj s podporou Republiky by v parlamente obsadili iba 73 kresiel, čo na väčšinu nestačí. Súčasná opozícia by však väčšinu mohla vytvoriť. Progresívne Slovensko, SaS, KDH a hnutie Slovensko by spolu dosiahli tesnú väčšinu 77 poslancov. Čoraz viac pravdepodobná je aj patová situácia, kedy by žiadna zo strán nedokázala poskladať pohodlnú väčšinu.
Dôveryhodnosť lídrov
Prieskum sa zameral aj na dôveryhodnosť lídrov politických strán. Najviac dôvery – zhodne 38 % – získali Robert Fico (Smer-SD) a Michal Šimečka (PS). Zároveň však Fico čelí 49 % nedôvery, zatiaľ čo Šimečka 48 %. Nasleduje Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) s podporou 30 % respondentov. Milan Uhrík (Republika) a Milan Majerský (KDH) dosiahli zhodne 29 %. Branislav Gröhling (SaS) má dôveru 23 % opýtaných.
Pod hranicou 20 % zostali Igor Matovič (hnutie Slovensko) so 16 %, Andrej Danko (SNS) s 12 %, Jaroslav Naď (Demokrati) s 9 % a po 8 % získali Boris Kollár a László Gubík (Aliancia).
Až 68,3 % opýtaných uviedlo, že sú rozhodnutí, komu dajú svoj hlas. Nerozhodnutých je 10,2 %, zatiaľ čo 21,5 % deklarovalo, že sa volieb nezúčastní. Viac než dve tretiny respondentov si teda stoja za svojím výberom.
