Ak by sa parlamentné voľby uskutočnili v druhej polovici januára, víťazom by sa podľa aktuálnych dát stalo hnutie Progresívne Slovensko. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu volebných preferencií agentúry SCIO, ktorý mapoval nálady voličov na celom Slovensku.
Progresívci by získali podporu 22,16 percenta opýtaných a obsadili by prvé miesto s výrazným náskokom. Druhá by skončila strana Smer, ktorú by volilo 15,5 percenta respondentov. Tretie miesto by patrilo hnutiu Republika so ziskom 11,67 percenta hlasov, píše denník Pravda.
Prieskum sa uskutočnil v období od 20. do 27. januára na rozšírenej vzorke 4 000 respondentov, pričom v každom kraji bolo oslovených 500 ľudí. Do Národnej rady by sa podľa výsledkov dostalo aj Hnutie Slovensko so ziskom 7,82 percenta a strana Sloboda a Solidarita, ktorú by podporilo 7,51 percenta voličov.
Koaličný Hlas by sa do parlamentu prebojoval zo šiesteho miesta so ziskom 7,19 percenta hlasov. Tesne nad hranicou zvoliteľnosti by skončilo Kresťanskodemokratické hnutie so 5,76 percenta a strana Demokrati, ktorú by podporilo 5,74 percenta opýtaných.
| Subjekt | Preferencie | Mandáty |
|---|---|---|
| PS | 22,16 % | 41 |
| Smer-SD | 15,5 % | 28 |
| Republika | 11,67 % | 21 |
| Hnutie Slovensko | 7,82 % | 14 |
| SaS | 7,51 % | 13 |
| Hlas-SD | 7,19 % | 13 |
| KDH | 5,76 % | 10 |
| Demokrati | 5,74 % | 10 |
| Sme rodina | 3,82 % | - |
| Aliancia | 3,58 % | - |
| SNS | 3,37 % | - |
Naopak, mimo parlamentu by zostali hnutie Sme rodina s výsledkom 3,82 percenta, Maďarská aliancia so ziskom 3,58 percenta a tiež Slovenská národná strana, ktorá by oslovila 3,37 percenta voličov.
Ťažkosti pri skladaní vlády
Z prepočtu hlasov na mandáty vyplýva, že súčasné vládne strany by ani v tomto prípade nedokázali zostaviť parlamentnú väčšinu. Smer by získal 28 kresiel, Hlas 13 a SNS by sa do Národnej rady nedostala vôbec. Hnutie Republika by obsadilo 21 poslaneckých miest. Spolu by tieto subjekty disponovali 62 mandátmi, čo by na väčšinu nestačilo.
Rovnako by problém s vyskladaním väčšiny mala aj opozícia. Progresívne Slovensko by obsadilo 41 kresiel, Sloboda a Solidarita 13 a KDH spolu so stranou Demokrati by získali zhodne po desať mandátov. Ich spoločný súčet 74 kresiel by však stále nepostačoval na vytvorenie vládnej väčšiny. Tú by dokázali dosiahnuť až v prípade spolupráce s Hnutím Slovensko, ktoré by do parlamentu poslalo ďalších 14 poslancov.
Zmeny sú len mierne, rozhodovať môžu okolnosti
Hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus upozornil, že napriek štvornásobne väčšej vzorke, než je bežný slovenský štandard, sa rozdiely oproti decembrovému prieskumu u väčšiny strán pohybujú len v rámci štatistickej odchýlky. Zároveň však dodal, že po prepočte na mandáty a pri miernom oslabení Hnutia Slovensko sa črtajú nové možné povolebné scenáre.
Podľa Klusa mohli k miernym poklesom niektorých strán prispieť viaceré faktory. Spomenul najmä turbulentné ukončenie decembrovej schôdze parlamentu, ktorá sa niesla v napätej atmosfére. Vplyv mohla mať aj zahraničná návšteva premiéra Roberta Fica v Spojených štátoch, počas ktorej sa rokovalo o energetických otázkach.
Analytik zároveň pripustil, že časť voličov mohla negatívne reagovať aj na dianie na Ukrajine, konkrétne na útoky na kritickú infraštruktúru, pričom niektoré politické subjekty sa podľa neho otvorene hlásia k proruským postojom. To mohlo ovplyvniť pokles preferencií Smeru, Republiky aj SNS. Zároveň však upozornil, že s opätovným rozbehom parlamentnej práce vo februári sa politická situácia môže opäť výrazne zmeniť.
