Smer aj PS majú podobný potenciál u voličov, pretože by strany inkasovali okolo 25 percent, pokiaľ si ich zvolia ako druhú alternatívu.
Nedávny prieskum agentúry Focus zverejnený pred Vianocami veštil tesné víťazstvo opozičného Progresívneho Slovenska (PS). To by získalo 21,5 percenta, čo je o 0,7 percentuálnych bodov viac ako vládny Smer-SD.
Tentoraz sa karta obrátila a víťazstvo si podľa prieskumu agentúry SANEP pre TA3 odniesol Smer-SD s 22,5 percentami. Tesne za ním by skončili progresívci, ktorí by získali o 0,6 percent menej.
Danko mimo parlamentu
Smer aj PS majú podobný potenciál u voličov, pretože by strany inkasovali okolo 25 percent, pokiaľ si ich zvolia ako druhú alternatívu.
Tretiu pozíciu obsadila strana Matúša Šutaja Eštoka – Hlas-SD so ziskom 14,1 percent. Spolu by sa do parlamentu prebojovalo šesť strán, pričom zvyšné tri majú hlboko pod 10 percentami.
Štvrté KDH by si pripísalo 7,3 percent hlasov, piata SaS skončila so 6,1 percentami a 5,7 percent získala Republika. Hoci Slovensko dosiahlo 5 a pol percenta, čo stačí na vstup do parlamentu, ale keďže ide o koalíciu zloženú ešte zo strán Za ľudí a Kresťanská únia, v tomto prípade potrebujú zisk 7 percent na prekročenie brán Národnej rady.
Pred ňou by skončila Slovenská národná strana Andreja Danka, ktorá by dosiahla 4,3 percent, vyše percenta by chýbalo aj Aliancii (3,8 %) a Demokratom (3,6 %).
Rozdelenie kresiel
Zo 150 kresiel by Smer obsadil 44 a o jedno menej aktuálne opozičné PS. Hlas by zastupovalo 27 poslancov, KDH 14, SaS spolu s Republikou by mali zhodne po 11 kresiel.
Smeru a Hlasu by počet kresiel nedostačoval na zloženie vlády, mali by iba 71 poslancov, čo je tesne pod hranicou nadpolovičnej väčšiny. Museli by sa spojiť s ďalšou stranou. Rovnaký problém by riešilo aj PS, ktoré napriek spojeniu s KDH a SaS má len 68 poslancov. Prizvať by museli štvrtého člena.
Takmer 69 percent opýtaných by sa zúčastnilo volieb, necelých 18 percent váha nad rozhodnutím a 13,5 percenta by určite voliť nešlo.
Fico je najdôveryhodnejší predseda
Agentúra zisťovala aj dôveryhodnosť politikov, respektíve lídrov politických subjektov. Medzi najdôveryhodnejšieho politika patrí šéf Smeru-SD Robert Fico, ktorému dôveruje 40 percent opýtaných. Väčšie percento, až 47, dosiahlo z opačného konca, keď mu takýto počet ľudí vyjadril nedôveru.
Len o percento menšiu dôveryhodnosť má líder PS Michal Šimečka, ktorý zároveň dosiahol aj vyššiu nedôveryhodnosť, až 50 percent opýtaných.
Treticu dôveryhodných politikov uzatvára líder Hlasu, Matúš Šutaj Eštok, ktorému verí tretina opýtaných a nedôveruje 49 percent.
Medzi najmenej dôveryhodných politikov patrí:
- Boris Kollár (Sme rodina): 15 % dôvera, 67 % nedôvera,
- Igor Matovič (Slovensko): 10 % dôvera, 75 % nedôvera,
- Andrej Danko (SNS): 9 % dôvera, 73 % nedôvera,
- Jaroslav Naď (Demokrati): 7 % dôvera, 75 % nedôvera.
