Rozsiahle dáta z viacerých európskych krajín ukazujú, že psychická pohoda matiek je dlhodobo vystavená výraznému tlaku a pre mnohé ženy sa duševné vyčerpanie stalo bežnou súčasťou každodenného fungovania. Tento problém sa netýka len jednotlivcov, ale má systémový charakter a Slovensko v ňom nijako nevyčnieva.
Európsky prieskum organizácie Make Mothers Matter, na ktorý sa odvoláva The Guardian, ktorý analyzoval skúsenosti 9 600 matiek v 12 štátoch, priniesol znepokojivé zistenia. Väčšina respondentiek priznala, že dlhodobo čelí mentálnemu preťaženiu. Výsledky potvrdzujú, že kombinácia starostlivosti o deti, pracovných povinností a nedostatočnej podpory vytvára prostredie, v ktorom je psychická záťaž skôr pravidlom než výnimkou.
Na Slovensku sa tento trend prejavuje najmä zvýšeným výskytom úzkostí, depresívnych stavov a symptómov vyhorenia. Úzkosť v poslednom roku zažila približne každá štvrtá matka, depresiu uviedla šestina opýtaných a podobný podiel žien hovorí aj o vyhorení. Odborníci upozorňujú, že nejde o osobné zlyhania, ale o dôsledok dlhodobého tlaku a nedostatočne nastavených podmienok.
V porovnaní s inými európskymi krajinami sa Slovensko nachádza približne v strede pomyselného rebríčka. Počet matiek s úzkosťami je nižší než v južnej Európe, no vyšší ako v niektorých západoeurópskych štátoch. Výskyt depresie je porovnateľný s okolitými krajinami strednej Európy, kde sú čísla v niektorých prípadoch ešte o niečo vyššie.
Psychická záťaž sa pritom neobmedzuje len na súkromný život. Materstvo má citeľný vplyv aj na pracovnú situáciu žien. Časť slovenských matiek po tehotenstve prišla o zamestnanie alebo bola nútená zmeniť pracovné podmienky. Mnohé ďalšie upozorňujú na zhoršené možnosti kariérneho postupu, nižší príjem či diskrimináciu pri hľadaní práce. Významnú rolu zohrávajú aj náklady na starostlivosť o deti, ktoré niektoré ženy prinútili obmedziť pracovné aktivity alebo prejsť na iný režim.
Zmena sama nepríde
Svetová zdravotnícka organizácia dlhodobo zdôrazňuje, že obdobie starostlivosti o malé deti má zásadný vplyv na zdravie žien v priebehu celého života. Odborníci sa preto zhodujú, že bez zásadných zmien sa situácia matiek nezlepší. Riešenie vidia najmä v pružnejších pracovných podmienkach, lepšej dostupnosti psychologickej pomoci a silnejšej podpore rodín zo strany štátu.
Ak tieto kroky neprídu, budú podľa expertov ženy aj naďalej znášať neúmerne vysokú psychickú aj sociálnu záťaž. Dôsledky sa pritom neprejavia len na ich zdraví, ale aj na fungovaní rodín a celej spoločnosti.
