V čase, keď väčšina verejných funkcionárov profituje zo zákonnej valorizácie platov, sa z Kysuckého Nového Mesta ozýva opačný príklad. Primátor Marián Mihalda sa rozhodol opäť dobrovoľne znížiť svoj príjem. A nejde o žiadne kozmetické úpravy – reálne si od júna pohorší o 300 eur mesačne.
Zatiaľ čo jeho plat po tohtoročnej valorizácii mohol dosiahnuť vyše 6500 eur, Mihalda už druhý rok po sebe prichádza s návrhom, ktorým vlastné príjmy výrazne okresáva. „Navrhujem tento krok, lebo si myslím, že je potrebné ísť príkladom a vnímať aj celkovú situáciu v krajine,“ uviedol pred mestským zastupiteľstvom. Informuje o tom portál Pravda.
Plat si znížil už vlani – a teraz znovu
Marián Mihalda nejde touto cestou po prvýkrát. Už v roku 2024 si dobrovoľne nechal znížiť navýšenie platu z pôvodných 50 % na 20 %. Jeho príjem vtedy presahoval hranicu 6000 eur mesačne, čo sám označil za nevhodné vzhľadom na ekonomickú situáciu a výdavky mesta.
Tentoraz išlo o ďalší krok smerom nadol – po tohtoročnej marcovej valorizácii platov, ktorú spustil zákon naviazaný na priemernú mzdu v hospodárstve, mu plat automaticky stúpol na 5140 eur.
Kompromis: navýšenie iba o 13 %
Primátor preto predložil návrh, aby sa navýšenie jeho základného platu znížilo z 20 % na iba 13 %. Mestskí poslanci jeho iniciatívu podporili, a tak jeho nový hrubý mesačný príjem bude od júna činiť 4840 eur.
Je to o takmer 700 eur menej, než by mohol poberať, ak by využil maximálnu možnosť zákonného navýšenia.
Zákon umožňuje navýšenie až o 60 %
Platy primátorov a starostov upravuje zákon o právnom postavení volených predstaviteľov samosprávy. Výška základného platu sa odvíja od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok a od veľkostnej kategórie obce. Následne môžu poslanci plat navýšiť až o 60 %.
V prípade Kysuckého Nového Mesta by sa Mihaldov plat mohol dostať na takmer 6550 eur, ak by si ponechal maximálny 60-percentný bonus. On sa však rozhodol ísť opačným smerom a v praxi tak dostáva podstatne menej, ako mu zákon umožňuje.
Signál zodpovednosti v neistých časoch
Mihaldov krok prichádza v čase, keď samosprávy naprieč Slovenskom čelia ekonomickému tlaku – inflácia, zvyšujúce sa náklady na energie či obmedzené rozpočty nútia mestá šetriť. Zníženie platu najvyššieho predstaviteľa mesta je preto vnímané ako symbolické gesto zodpovednosti.
„Nie je to o tom, že by som chcel populizmus. Ide o postoj k verejným financiám,“ dodal primátor na rokovaní. Jeho prístup sa už vlani stretol s pozitívnym ohlasom a zdá sa, že podobný efekt má aj tentoraz.
