Automatizované systémy a technológie založené na umelej inteligencii postupne menia charakter pracovného trhu na celom svete a podobný vývoj čaká aj Slovensko. Zmeny sa dotknú najmä povolaní, kde sa vykonávajú stále tie isté úlohy, zatiaľ čo popri nich vznikajú nové odvetvia spojené s modernými technológiami, najmä v oblasti informačných systémov, kybernetickej ochrany či práce s dátami.
Podľa britských analytických inštitútov, na ktoré upozornil portál The Guardian, môže v Spojenom kráľovstve do polovice tridsiatych rokov zaniknúť niekoľko miliónov miest. Najväčší tlak pocítia nízkokvalifikované profesie a práce založené na rutine. Vysoko odborné pozície zatiaľ ostávajú v oveľa menšej miere ohrozené. Očakáva sa, že rovnaký scenár bude postupne formovať aj slovenské pracovné prostredie.
Slovenská ekonomika má v niektorých oblastiach výhodu vďaka silnému priemyslu, najmä automobilkám, ktoré už roky využívajú robotické linky. Vďaka tomu sa miestne firmy s automatizáciou oboznámili skôr než mnohé iné sektory. To však neznamená, že zmena bude jednoduchá. Kľúčovou úlohou sa stane modernizácia školstva a prepracovanie rekvalifikačných programov tak, aby vedeli reagovať na nové požiadavky trhu. Súčasný vzdelávací systém však dlhodobo zápasí s nedostatkami, čo môže spôsobiť, že veľká časť populácie nebude pripravená na transformáciu pracovného prostredia.
Najohrozenejšie pozície
Najväčšie riziko zániku pracovných miest sa týka profesií, ktoré sa spájajú s opakujúcimi sa úlohami. Medzi ne patria pracovníci, ktorí denne manipulujú s dátami či administratívnymi úkonmi, operátori strojov vo výrobe, zamestnanci na montážnych linách, remeselníci vykonávajúci monotónnu manuálnu prácu a taktiež skladní pracovníci alebo obsluha vysokozdvižných vozíkov. Tieto role môžu nahradiť inteligentné riešenia a autonómne stroje.
Na druhej strane sa očakáva vznik úplne nových profesií, ktoré budú vyžadovať technické vzdelanie, logické myslenie a schopnosť pracovať s dátami. Do roku 2035 by mohli pribudnúť desaťtisíce pozícií v IT, v oblasti ochrany digitálneho obsahu či v tímoch, ktoré budú vytvárať alebo spravovať systémy umelej inteligencie. Takéto možnosti môžu byť najväčším prínosom pre ľudí, ktorí sa rozhodnú pre technologicky orientované vzdelanie alebo sú ochotní podstúpiť rekvalifikáciu.
Jedni zaniknú. iné vzniknú
Najkomplikovanejším problémom je však nesúlad medzi pracovnými miestami, ktoré zaniknú, a tými, ktoré budú nové technológie potrebovať. Mnohí zamestnanci z administratívnych a manuálnych pozícií nemajú dostatočné kompetencie na to, aby mohli prejsť na technicky náročnejšiu prácu. Štát by preto mal zásadne investovať do rekvalifikačných programov a rozvoja celoživotného vzdelávania, aby minimalizoval riziko sociálnych rozdielov. Napriek tomu sa dlhodobo ukazuje, že slovenská politika dáva prednosť krátkodobým záujmom, nie systémovým zmenám.
Slovenské podniky tiež nie vždy držia krok s modernizáciou. Často ich brzdí lacná pracovná sila, zastarané technológie a nižšia podpora štátnych politík, ktoré by mohli motivovať firmy k investíciám do robotizácie. Konkurencia ich však postupne tlačí k tomu, aby prechádzali na inteligentnejšie riešenia a automatizovali výrobu, ak chcú ostať konkurencieschopné.
Budúcnosť slovenského pracovného trhu preto závisí od toho, ako rýchlo sa podarí modernizovať systém vzdelávania, podporiť inovácie a pripraviť pracovnú silu na technologické zmeny. Ak sa tieto kroky podcenia, rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva sa môžu výrazne prehĺbiť. Ak sa však transformácia zvládne, umelá inteligencia a automatizácia sa môžu stať nástrojom rastu a nie zdrojom problému.
