Slovensko vstupuje do obdobia, v ktorom sa zamestnanci musia pripraviť na tvrdšiu realitu. Vláda pristúpila k ďalšiemu zrušeniu dňa pracovného pokoja. Tentoraz ide o 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Spolu s už zrušeným Dňom Ústavy SR tak prichádzajú Slováci o ďalší cenný deň voľna.
Toto rozhodnutie je súčasťou konsolidačných opatrení, ktoré majú zlepšiť stav verejných financií. No pre bežného pracujúceho to znamená jediné – viac práce za rovnakú alebo nižšiu mzdu.
Viac hodín za rovnaké peniaze
Priemerný Slovák v roku 2024 odpracuje týždenne 37,9 hodiny, čo je viac ako priemer v Európskej únii. Hoci sa tento údaj v porovnaní s minulými rokmi mierne znížil, Slovensko stále patrí medzi krajiny s najdlhším pracovným časom. Problém je, že zvýšený pracovný výkon sa neodráža v platoch. Po novom už zamestnanci nedostanú príplatky za prácu počas sviatkov, ako tomu bolo v minulosti – týka sa to napríklad práce 17. novembra či 1. septembra. Inými slovami, človek odpracuje viac, ale jeho výplata ostane rovnaká alebo sa dokonca zníži.
Neviditeľné nadčasy – víkendy, noci, sviatky
Podľa údajov Konfederácie odborových zväzov SR takmer 30 % Slovákov pracuje mimo štandardného pracovného času. Konkrétne 11,2 % zamestnancov pracuje v noci, 15,8 % v sobotu a 12,2 % aj v nedeľu. Ide o výrazný podiel ľudí, ktorí sa nemôžu spoľahnúť na klasický režim od pondelka do piatku. Rušenie sviatkov situáciu ešte viac komplikuje – ľudia prídu o dni oddychu, ale ich povinnosti zostávajú. Výsledkom je rastúce riziko vyčerpania, stresu a zhoršenej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.
Produktivita verzus pracovné zaťaženie
Slovensko sa síce môže pochváliť dlhým pracovným časom, no v produktivite práce zaostáva. Odborári preto varujú pred cestou, ktorá vedie k zvyšovaniu počtu odpracovaných hodín bez systémových zmien. Riešenie nevidia v ďalšom zvyšovaní pracovného tempa, ale v zlepšení pracovných podmienok. Ako efektívnejší spôsob navrhujú investície do vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie a modernizácie pracovných postupov. Tieto kroky by mohli pomôcť zlepšiť produktivitu bez nutnosti siahať ľuďom na voľno alebo príplatky.
Model lacnej práce už nestačí
Model, v ktorom sú nízke mzdy vyvažované množstvom odpracovaných hodín, podľa KOZ SR dlhodobo nefunguje. Takýto prístup ohrozuje zdravie pracujúcich, znižuje kvalitu ich života a nezaručuje dlhodobú stabilitu ekonomiky. Odborári upozorňujú, že udržateľný rozvoj neznamená viac práce, ale múdrejšie riešenia – a to aj v kontexte rozpočtových úspor. Bez ohľadu na konsolidačné ciele by sa preto nemalo zabúdať na to, že za každou číslovkou v štátnom rozpočte je konkrétny človek s rodinou, záväzkami a právom na dôstojný život.
