Napätie medzi Budapešťou a Kyjevom sa v posledných týždňoch prehlbuje a maďarská vláda reaguje tvrdšími bezpečnostnými krokmi. Premiér Viktor Orbán síce nepredložil verejné dôkazy o konkrétnej hrozbe, no napriek tomu nariadil výrazné posilnenie ochrany energetických objektov. Tvrdí, že je potrebné pripraviť sa na možné narušenie dodávok energií, pričom podozrenie nepriamo smeroval na Ukrajinu.
Konkrétne opatrenia následne predstavil minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky. Na východe krajiny bola podľa jeho slov zdvojnásobená kapacita vrtuľníkov, ktoré majú byť schopné zasiahnuť proti nízko a pomaly letiacim dronom, uvádza denník Pravda. Armáda zároveň dostala k dispozícii väčšie množstvo rušičiek na elimináciu bezpilotných prostriedkov. Ozbrojené sily budú strážiť približne dvadsať vybraných bodov kritickej infraštruktúry. O prijatých krokoch bolo informované aj NATO.
Orbán ešte pred vystúpením ministra avizoval, že v okolí elektrární a rozvodní bude platiť zákaz používania dronov. Vláda zdôvodňuje sprísnené opatrenia snahou predísť prípadným provokáciám alebo útokom, ktoré by mohli ohroziť energetický systém krajiny a tým aj fungovanie hospodárstva či dopravy.
V Kyjeve tieto tvrdenia odmietajú ako nepodložené. Ukrajinské vedenie považuje obvinenia z možného sabotovania maďarskej infraštruktúry za absurdné a súčasť politickej kampane. Poslanec Roman Kostenko vyhlásil, že Ukrajina vedie vojnu s Ruskom a nemá dôvod ani záujem otvárať ďalší konflikt so štátom Severoatlantickej aliancie. Zároveň naznačil, že ak má maďarská vláda spravodajské informácie o hrozbe, mala by ich predložiť spojencom.
Konflikt kvôli rope
Spor medzi oboma krajinami súvisí aj s prerušením dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. Orbán je presvedčený, že tranzit by mohol byť obnovený, kým ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že technický stav potrubia po ruských útokoch to momentálne neumožňuje. Maďarská vláda opakovane zdôrazňuje, že zastavenie toku ropy ohrozuje energetickú bezpečnosť krajiny. Dopady pociťuje aj Slovensko. Premiér Robert Fico po telefonáte so Zelenským priznal, že postoje oboch strán sa zásadne rozchádzajú.
Vyostrená rétorika prichádza v čase, keď sa Maďarsko pripravuje na parlamentné voľby 12. apríla. Vládny Fidesz čelí silnej konkurencii opozičného hnutia Tisza vedeného Péter Magyar. Orbán dlhodobo pracuje s motívom vonkajšieho nepriateľa a aj teraz tvrdí, že Kyjev by mohol mať záujem na destabilizácii Maďarska pred voľbami, napríklad vyvolaním rastu cien energií. Zároveň obviňuje Magyara z napojenia na Brusel a Ukrajinu.
Opozičná Tisza sa síce voči vláde ostro vymedzuje, no v otázke Ukrajiny postupuje opatrne. Jej europoslanci nepodporili rozsiahlu finančnú pomoc Kyjevu a Magyar sa stavia rezervovane aj k rýchlemu vstupu Ukrajiny do Európskej únie, uvádza portál Euronews. Podľa prieskumu Eurobarometer podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ iba približne tretina Maďarov, čo je najmenej v rámci členských štátov.
Zahraničné médiá, vrátane The Guardian, upozorňujú, že vládna kampaň sa sústreďuje na vykresľovanie Ukrajiny ako hlavného bezpečnostného rizika, zatiaľ čo opozícia poukazuje na domáce problémy, rast cien a stagnáciu ekonomiky. Podľa prieskumu agentúry Median by Tisza mohla získať výraznú podporu, no konečný výsledok môže ovplyvniť maďarský volebný systém založený na jednomandátových obvodoch, kde má Fidesz tradične silné postavenie.
Bez ohľadu na predvolebnú taktiku zostáva faktom, že bezpečnostné opatrenia okolo energetickej infraštruktúry sa sprísnili. Otázkou je, či ide o reakciu na reálnu hrozbu, alebo o súčasť politického zápasu, ktorý vrcholí tesne pred rozhodujúcim hlasovaním.
