Svoje obete zbili v priemere stovkou rán, nožmi a kladivom. „To nie je nenávisť, ale manická zbesilosť,“ hovoril na súde prokurátor. Pätica obžalovaných tieto slová okomentovala smiechom. Lenže nenávisť v jadre ich vraždenia predstavovala neonacistickú nenávisť.
Od brehov jazierka Kuskovo je dobrý výhľad na palác grófov Šeremetevov, okolo ktorého sa to cez deň hemží turistami. Skoro ráno tu však býva pokoj, a preto sem tiež Maxim Kosťukov, 79-ročný dôchodca z Moskvy, rád chodil. Lenže pred svitaním 5. júla roku 2014 ho tu zaskočila prítomnosť mladíkov. Staršie dievča a dvaja chlapci, z ktorých mladší nemohol mať ani pätnásť rokov, sa družne bavili a smiali, zatiaľ čo vo vode umývali krvavé čepele, uvádza iDnes.cz. Nevšímali si ho.
Aké veľké mal vlastne šťastie čoskoro potvrdil nález čerstvo zavraždeného neďaleko železničnej stanice. Telo patrilo Stanislavovi Jevsejovi, 35-ročnému údržbárovi neďalekého Perovského parku. Útočníci ho bodli nožmi celkom 171-krát. Privolaná polícia však nemala o rozprávanie dôchodcu, jeho snahu popísať podozrivých, a vlastne ani o vyšetrovaní celého prípadu najmenší záujem.
Vraždy sa stupňovali
Vysvitlo, že to nebude jediná vražda spáchaná s takou besniacou brutalitou. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov, od leta do zimy, dochádzalo na okrajoch Moskvy k celej sérii vrážd, ktoré niesli obdobné znaky. Pri stanici Bieloruskej stanice zasadili neznámi páchatelia obeti 44 rán, pri Begovej 35. Pri dostihovej trati, slávnom a teraz už neobývanom hipodróme, zabíjalo osemnásť úderov kladivom a 51 rán nožom. Pri Rabočiho poseloku bola obeť po 46 ranách nožom dorazená kusom betónu. A ďalšie takéto prípady sa odohrali na Izmailovskom bulvári, vo Filevskom parku, v Nagornom a na Brjanskej poštovej ulici.
Vrážd, pri ktorých asistovali dva nože a jedno kladivo, sa za pol roka odohralo asi dva tucty. Len v pätnástich prípadoch sa podarilo, s pomocou svedkov, známych alebo osobných dokladov, obeť identifikovať. Niekedy bola zbesilosť páchateľov taká, že u nej došlo k oddeleniu hlavy od trupu a hlava sa stratila. Inokedy boli údery vedené s takou razanciou, že ani príbuzní nedokázali totožnosť tela potvrdiť, uvádza portál Medusa.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)