Vlna protivládnych demonštrácií v Iráne nadobúda rozmery, aké krajina nezažila od roku 2022. Podľa analýzy redakcií BBC Verify a BBC Persian sa protesty s overenými videozáznamami objavili najmenej v 17 z celkových 31 iránskych provincií.
Ide pritom len o zdokumentované prípady – správy hovoria o ďalších 11 provinciách, kde protesty zatiaľ nebolo možné nezávisle potvrdiť.
Nepokoje sa začali 28. decembra v Teheráne po prudkom oslabení iránskej meny voči doláru a ďalším svetovým menám. Odvtedy sa rýchlo rozšírili do celého štátu.
Viac než 50 miest na overených záberoch
Analytici BBC overili viac než 100 videí, ktoré sa im podarilo geolokalizovať a časovo zaradiť. Materiál zachytáva demonštrácie a zhromaždenia vo viac než 50 mestách a obciach. Výnimočné je, že protesty sa objavili aj v oblastiach, ktoré boli dlhodobo považované za silne lojálne voči Islamskej republike.
Zábery potvrdzujú protivládne protesty napríklad v meste Qom v strednom Iráne či v severovýchodnom Mašhade. Obe mestá sú tradične spájané s podporou duchovného vedenia.
Podľa profesora Sinu Azodiho z Univerzity Georgea Washingtona ide o mimoriadne dôležitý signál. Nepokoje v týchto lokalitách podľa neho ukazujú, že „aj základňa podpory vlády trpí hospodárskymi ťažkosťami“.
Tvrdší zásah po vyjadreniach najvyššieho vodcu
Iránske úrady majú dlhú históriu násilného potláčania protestov. Počas demonštrácií v roku 2022, ktoré vypukli po smrti Mahsy Aminiovej vo väzbe za údajné „nevhodné nosenie hidžábu“, zahynulo podľa ľudskoprávnych organizácií viac než 550 ľudí.
Spočiatku sa zdalo, že tentoraz bezpečnostné zložky postupujú zdržanlivejšie. Overené zábery však ukazujú, že od soboty výrazne pritvrdili. Tento obrat časovo nasledoval po prvom verejnom vyjadrení najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý vyhlásil, že „výtržníci musia byť postavení na svoje miesto“.
Šéf justície Gholamhossein Mohseni Ejei následne deklaroval ochotu „počúvať protestujúcich a kritikov, ktorí oprávnene a legitímne vyjadrujú obavy o svoje živobytie a sociálne a hospodárske podmienky“. Zároveň však prisľúbil tvrdý postup proti tým, ktorí podľa úradov zneužívajú situáciu. Zbory islamských revolučných gárd varovali demonštrantov v provincii Lorestán, že pouličné zhromaždenia už nebudú tolerované.
Obete a najkrvavejšie zásahy
BBC Persian zatiaľ potvrdila identitu najmenej 11 ľudí, ktorí údajne zahynuli od 28. decembra, a to prostredníctvom overených záberov z pohrebov a rozhovorov s príbuznými. Organizácia HRANA uvádza ešte vyššie čísla – najmenej 35 obetí, medzi nimi aj dvoch príslušníkov bezpečnostných síl.
K najnásilnejšiemu zásahu došlo v sobotu v meste Malekšáhí v západnej provincii Ílám. Overené videá zachytili menšie zhromaždenie na bulvári Commandery, po ktorom zaznela streľba. Ľudskoprávne organizácie hovoria o štyroch obetiach, polooficiálne agentúry Mehr a Tasnim o troch. Neskoršie zábery ukázali zranených prevážaných do nemocnice, ich stav však nebolo možné overiť.
V neďalekom meste Ílám bezpečnostné zložky podľa videí strieľali smerom k nemocnici imáma Chomejního. Iránsky prezident v reakcii na to nariadil vyšetrovanie. Streľba na demonštrantov bola zdokumentovaná aj vo Fase v provincii Fárs, kde boli príslušníci v protipechotnej výstroji zachytení pri zásahu proti davu.
Varovania odborníkov
Podľa expertov môže tvrdší postup štátu situáciu ešte viac vyhrotiť. Peyman Jafari z College of William and Mary upozorňuje, že eskalácia represie môže prehĺbiť odpor verejnosti a zároveň viesť k únave a demoralizácii samotných bezpečnostných zložiek, ktoré by v určitom bode nemuseli plniť rozkazy.
Zábery však neukazujú násilie len zo strany štátu. V Qome demonštranti hádzali kamene na policajtov na motorkách, inde bol zaznamenaný útok improvizovaným plameňometom na príslušníka bezpečnostných síl. V meste Azna demonštranti po streľbe zo strany polície zapálili oheň pred policajnou stanicou; BBC Persian tam potvrdila smrť najmenej troch protestujúcich.
Od ekonomického hnevu k politickým heslám
Protesty sa začali ako reakcia na zlé hospodárske riadenie krajiny, prehlbujúcu sa krízu a sankcie, pričom vláda je obviňovaná aj z rozsiahlej korupcie. V posledných dňoch však nadobudli výrazne protištátny tón.
Na mnohých miestach zaznievajú pokriky namierené proti Chameneímu a duchovnému establishmentu vládnucemu od roku 1979. Objavujú sa aj heslá podporujúce Rezu Pahlavího a bývalú panovnícku dynastiu. Na Teheránskej univerzite 30. decembra demonštranti skandovali „smrť diktátorovi“ a v Iránšahri zapálili sochy Chameneího a ajatolláha Rúholláha Chomejního.
Holly Dagresová z Washingtonského inštitútu tvrdí, že vláda sa z protestov v roku 2022 poučila len minimálne. „Hoci sa spúšťače líšia… problémy zostávajú rovnaké: systémové zlé riadenie, korupcia a represie,“ povedala a dodala, že heslá naznačujú volanie po zvrhnutí Islamskej republiky.
Napriek rozsahu nepokojov sa väčšina odborníkov zhoduje, že protesty zatiaľ neohrozujú samotnú existenciu režimu. Bezpečnostné zložky zostávajú podľa Azodiho lojálne a nedochádza k dezertáciám.
„Okrem toho, hoci sú protesty rozšírené, nevidíme jasnú stratégiu ani pokus zo strany demonštrantov zvrhnúť Islamskú republiku,“ uzavrel.
