V piatok večer sa v niekoľkých regiónoch Slovenska objavili prvé hliadky Žandárskeho zboru. Nová bezpečnostná zložka má podľa vlády posilniť ochranu verejného poriadku najmä tam, kde dlhodobo chýbajú policajti.
Opozícia však projekt odmieta a avizuje jeho zrušenie, ak získa politickú moc. Informuje portál Pravda.
Prvý výjazd z Malaciek
Úvodné nasadenie žandárov sa začalo v predvečer víkendu z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Malackách. Podľa ministra obrany a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka ide o spoločnú snahu štátu zvýšiť bezpečnosť v uliciach. „Je to predovšetkým snaha o to, aby sme boli schopní spoločne a spoločnými silami zvýšiť bezpečnosť v našich uliciach,“ vyhlásil.
Do výcviku sa do piatka prihlásilo viac než 1 100 profesionálnych vojakov, vyše 250 policajtov v aktívnej službe a viac ako 200 bývalých policajtov krátko po jej ukončení. K 12. decembru bolo vycvičených 342 aktívnych žandárov, ktorí majú byť postupne nasadzovaní do služby. Podľa Kaliňáka je ambíciou rozšíriť systém až na 40 hliadok v rámci celého Slovenska, čo by znamenalo zapojenie viac ako 1 500 ľudí.
Kde a koľko hliadok vyrazilo
O nasadení rozhodol pokyn prezidentky Policajného zboru Jany Maškarovej. V prvý večer vyšlo do terénu sedem hliadok: dve v Malackách, jedna v Bánovciach nad Bebravou, dve v Kapušanoch a ďalšie dve v rámci Banskobystrického kraja v Slovenskej Ľupči. Minister obrany zdôraznil, že rozbeh je postupný a má sa prispôsobovať reálnym podmienkam a výzvam v teréne.
Cieľom je podľa neho posilniť najmä vidiecke oblasti a regióny s menšími policajnými oddeleniami, aby sa Policajný zbor mohol viac sústrediť na väčšie mestá a ich aglomerácie. Prítomnosť hliadok má obmedziť porušovanie zákona tam, kde majú páchatelia pocit, že ich „nik nevidí“.
Ako zapadajú do bezpečnostného systému
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok označil bezpečnosť za jednu z hlavných priorít vlády a žandárov vníma ako doplnok existujúcej bezpečnostnej architektúry. Podľa rezortu vnútra má zvýšený počet uniformovaných hliadok prispieť k vyššiemu pocitu bezpečia najmä v prímestských a vidieckych oblastiach.
Vznik Žandárskeho zboru má zároveň reagovať na dlhodobý personálny deficit v polícii. Šutaj Eštok pripomenul, že tento rok by mal byť prvým po dlhom období, keď počet nových policajtov v aktívnej službe prevýši počet tých, ktorí zo zboru odchádzajú.
Projekt s chybami, pripúšťa minister
Žandári sú priamo podriadení Policajnému zboru a prioritne plnia úlohy poriadkovej polície. Zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky počíta aj s ich zapojením do plnenia úloh Vojenskej polície. Absolvovali policajnú inštruktáž a ich činnosť riadi a kontroluje príslušný policajný útvar.
Podľa šéfa poriadkovej polície Stanislava Hromádku ich výcvik zahŕňa taktiku zákrokov, verejnoporiadkovú a hraničnú činnosť aj dopravu. „Majú oprávnenia v zmysle svojho zákona skoro podobné ako má mestská polícia alebo Policajný zbor a tieto budú vykonávať,“ vysvetlil. Žandári môžu zastaviť a skontrolovať vozidlo, napríklad po prejazde na červenú, a uložiť pokutu. Nemôžu však vykonávať dychové skúšky ani merať rýchlosť.
Robert Kaliňák pripustil, že systém sa ešte bude dolaďovať. Podľa jeho slov už teraz vedia, že niektoré úpravy budú potrebné, keďže sa hlási záujem aj zo skupín ozbrojených zborov, s ktorými sa pôvodne nepočítalo.
Vznik Žandárskeho zboru vyvolal ostrú kritiku opozície. Viaceré strany oznámili, že ak sa po voľbách dostanú k moci, zbor zrušia. Poslanec Progresívneho Slovenska a bývalý veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek ho označil za zlý nápad.
SaS považuje fungovanie žandárov za neefektívne, finančne neudržateľné a nevhodné pre civilné prostredie. Navrhuje presmerovať financie priamo do Policajného zboru – na nábor, lepšie podmienky, vyššie platy, modernizáciu techniky a posilnenie regiónov. Podobne sa vyjadril aj šéf Demokratov Jaroslav Naď, podľa ktorého zbor nemá jasné pravidlá ani kompetencie. „Tieto Kaliňákove ľudové milície pôjdu okamžite do koša, hovorím to opakovane,“ vyhlásil a dodal, že nové vozidlá by presunul policajtom v teréne.
Kritiku ešte pred schválením zákona v máji vyslovili aj policajní odborári. Odmietli, aby aktívni policajti pôsobili ako žandári, a varovali pred oslabením základných útvarov, kompetenčnými nejasnosťami a rozporom s princípmi organizácie bezpečnostných zložiek štátu. Poukázali aj na možné porušenie Deklarácie Rady Európy o polícii.
Uniformy, označenie a odmena
Žandárske hliadky jazdia na bielych vozidlách so žlto-zelenou potlačou, vlastným logom a nápisom „Žandári“. Prvé hliadky mali poľnú vojenskú uniformu a taktickú policajnú vestu. Minister obrany nevidí potrebu, aby sa ich výstroj viac podobal na policajné rovnošaty, no do budúcna nevylučuje zmeny. Súčasťou výbavy je krátka strelná zbraň a telová kamera, názov zboru je vyšitý aj na čiapkach.
Zákon stanovuje, že ak žandár nemá vydanú špeciálnu rovnošatu, plní úlohy v poľnej vojenskej uniforme s identifikačným číslom a žltým rukávovým označením. Upravené je aj odmeňovanie: za 20 dní výkonu služby patrí príspevok 3 000 eur, ktorý vypláca Vojenská polícia do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.
