Holandsko prežilo politický otras. Predčasné parlamentné voľby priniesli nečakaný obrat – centristická a progresívna strana D66 pod vedením Roba Jettena dosiahla historicky najlepší výsledok, zatiaľ čo krajne pravicová Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa zaznamenala prudký pokles podpory.
Po spočítaní väčšiny hlasov majú obe strany po 26 kresiel v 150-člennom parlamente, no ich politický príbeh je veľmi odlišný. D66 sa v porovnaní s minulými voľbami takmer strojnásobila, kým Wilders po krátkom období, keď stál na čele vlády, výrazne oslabil. Tento vývoj naznačuje, že éra jeho dominancie sa končí, uvádzajú Aktuality.
Rob Jetten sa stal symbolom zmeny a obnovy. Podľa jeho vyjadrení Holanďania podľa neho urobili zásadný obrat – odmietli politiku postavenú na rozdelení a nepriateľstve a priklonili sa k otvorenejšiemu smerovaniu.
Profesor politológie Claes de Vreese z Univerzity v Amsterdame považuje výsledok volieb za jasný signál túžby po stabilite po dvoch chaotických vládach, ktoré oslabili dôveru občanov v politiku. Napriek víťazstvu D66 však zloženie parlamentu naznačuje komplikované rokovania. Do snemovne sa totiž dostalo až pätnásť strán, čo sťažuje vytvorenie väčšinovej koalície. Väčšina strán navyše odmieta spoluprácu s Wildersom, ktorého tvrdé postoje k migrácii v minulosti prispeli k rozpadu vlády.
Politické zisky a prehry
D66 sa poučila z predchádzajúceho neúspechu a stavila na témy, ktoré Holanďanov trápia najviac – dostupnosť bývania, kvalitu vzdelávania a dôveru vo verejné inštitúcie. Práve bytová kríza sa stala kľúčovou otázkou, najmä pre mladých voličov.
Liberálna Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) vedená Dilan Yesilgözovou sa vyhla očakávanému prepadu a skončila na treťom mieste. Napriek odchodu dlhoročného lídra Marka Rutteho dokázala strana obhájiť svoju pozíciu ako rozvážna a stabilná sila, ktorá môže byť pri formovaní novej vlády dôležitým partnerom.
Na konzervatívnom krídle posilnili Kresťanskí demokrati (CDA), ktorí zvýšili počet svojich kresiel z piatich na osemnásť. Ich predseda Henri Bontenbal poukázal na to, že voliči sa vracajú k politike, ktorá stavia na úcte a vecnosti.
Naopak, ľavicové strany zaznamenali výrazné oslabenie. Zeleno-socialistický blok GroenLinks–PvdA pod vedením Fransa Timmermansa stratil dynamiku a po slabom výsledku líder oznámil odchod z čela strany. Socialistická strana klesla na tri kreslá, čo vyvoláva pochybnosti o budúcnosti celého ľavicového spektra.
Geert Wilders, ktorý bol donedávna symbolom radikálnej pravice a blízkym spojencom Viktora Orbána či Roberta Fica, prišiel o jedenásť mandátov. Hoci priznal, že utrpel tvrdú porážku, zároveň naznačil, že sa nevzdáva a považuje výsledok za začiatok novej kapitoly. Väčšina strán však s ním odmieta spolupracovať, čo ho opäť odsunulo na okraj politického diania.
Rob Jetten – nová tvár holandskej politiky
Tridsaťosemročný Rob Jetten sa stal najvýraznejšou postavou súčasnej holandskej politiky. V kampani sa inšpiroval optimistickým tónom amerického sloganu „Yes, we can“, ktorý premenil na holandské „Het kan wel“, teda „Dá sa to“. Tento odkaz sa stal základom jeho vízie politiky postavenej na dôvere a spolupráci.
Jetten, bývalý zamestnanec železničnej spoločnosti ProRail, vstúpil do parlamentu v roku 2017 a neskôr pôsobil ako minister pre klímu v kabinete Marka Rutteho. Spočiatku bol vnímaný ako technokrat bez charizmy, no časom si vybudoval reputáciu pragmatického a rozvážneho lídra. Ak sa mu podarí zostaviť vládu, stane sa najmladším a zároveň prvým otvorene homosexuálnym premiérom v dejinách Holandska.
Krajina čaká na stabilitu
Podľa analytikov bude najťažšou úlohou novej vlády zvládnuť otázku migrácie a obnoviť stabilitu po období vnútropolitických sporov. Politológ Claes de Vreese pripomenul, že minulé voľby vyvolal práve Wilders, keď partnerom predložil neprijateľné podmienky v oblasti migrácie. Klaas Abma z Vrije Universiteit Amsterdam upozorňuje, že migračná téma má skôr symbolický charakter. Skutočným problémom je podľa neho nedostatok bytov, ktorý sa dotýka nielen utečencov, ale aj bežných obyvateľov a pracovných migrantov.
De Vreese dodáva, že najväčšou výzvou pre Jettena bude obnova dôvery občanov a stabilizácia politickej scény. Holandská spoločnosť podľa neho pochopila, že jednoduché riešenia neexistujú, no zároveň túži po vláde, ktorá sa zameria na reálne problémy a prinesie pokoj po rokoch konfliktov.
