Ruský prezident Vladimir Putin už v roku 1994 tvrdil, že Ukrajina je neoddeliteľnou súčasťou ruského územia. Uvádza to denník Der Spiegel, podľa ktorého Putin ešte ako zástupca primátora Petrohradu nemeckému diplomatovi povedal, že Krym, východná Ukrajina a severný Kazachstan pre Rusko nikdy neboli cudzími územiami.
Podľa Der Spiegelu výskumníci objavili poznámku, ktorá opisuje tento rozhovor, v zväzku archívnych dokumentov nemeckého ministerstva zahraničných vecí. „Krym, východná Ukrajina a severný Kazachstan nikdy neboli pre Rusko cudzím územím, ale vždy boli súčasťou ruskej krajiny. Žiadnemu Rusovi by nemalo byť naznačené, že je to pre neho teraz cudzie,“ cituje Putina generálny konzul v Petrohrade Eberhard von Puttkamer v zápise zo 14. januára 1994.
Diplomat tiež poznamenal, že podľa Putina by neexistovali žiadne problémy, keby bola ekonomická a sociálna situácia Rusov žijúcich na Ukrajine a v Kazachstane uspokojivá. „Tak to však nie je,“ tvrdil.
„Západ by nerozumne označoval to, čo je iba oprávneným vnímaním ruských záujmov, za oživenie ruského imperializmu. Rusi majú nacionalistický postoj, ktorý je pre Nemcov možno ťažšie pochopiteľný,“ uviedol údajne tiež Putin behom spoločného rozhovoru. Von Puttkamer pôsobil v Petrohrade v rokoch 1991 až 1995. Zomrel v roku 2019. Putin v čase ich stretnutia okrem funkcie zástupcu primátora Petrohradu zastával aj funkciu predsedu Výboru pre vonkajšie vzťahy.
Portál Meduza v súvislosti so zverejnením zápiskov pripomenul, že Putinov vtedajší šéf, primátor Petrohradu Anatolij Sobčak, v 90. rokoch tiež spochybňoval hranice, ktoré vznikli rozpadom Sovietskeho zväzu.
V roku 1992 napríklad argumentoval, že zakladajúce republiky ZSSR (ruská, ukrajinská, bieloruská a zakaukazská) by sa mali vrátiť k svojim predsovietskym hraniciam, zatiaľ čo všetky ostatné územné akvizície by mali byť predmetom diskusií, rokovaní a rozhodovania.
Rusi a Ukrajinci sú spolu silnejší, tvrdí Putin
Putin v posledných rokoch opakovane hovorí o historickom zjednotení Rusov a Ukrajincov. „Som presvedčený, že skutočná suverenita Ukrajiny je možná len v partnerstve s Ruskom,“ napísal ruský prezident v roku 2021. „Naše príbuzenstvo sa dedí z generácie na generáciu. Je zakorenené v srdciach a pamäti ľudí, ktorí žijú v súčasnom Rusku a na Ukrajine, v pokrvných zväzkoch, ktoré spájajú milióny našich rodín. Spoločne sme vždy boli a budeme mnohonásobne silnejší a úspešnejší,“ konštatoval vtedy.
Moskva teraz za základné príčiny vojny, ktorú na základe Putinovho rozhodnutia vedie proti Ukrajine už štvrtý rok, označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO a prozápadnú revolúciu v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu ukrajinského proruského režimu. Putin vo februári 2022 pri oznámení začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Kremeľ označuje svoju agresiu voči susednej krajine, bez bližších podrobností hovoril aj o potrebe „demilitarizácie“ a „denacifikácie“ Ukrajiny.
Skutočnosť, že v ukrajinskom parlamente nie je zastúpená ani jedna krajne pravicová strana (na rozdiel od Ruska) alebo že prezident Zelenskyj je sám židovského pôvodu a jeho príbuzní zahynuli počas holokaustu, Kremeľ nepovažuje za prekážku, aby jeho vládu mohol nazývať nacistickou.
