Ako informuje agentúra Reuters, aktuálne hodnotenie, ktoré vychádza z údajov zozbieraných od 24. februára 2022 do 31. decembra 2025, ukazuje 12-percentný nárast nákladov v porovnaní s minuloročnými odhadmi.
Tento skok je spôsobený najmä systematickým ničením energetickej infraštruktúry, ktorej miera poškodenia vzrástla medziročne o 21 %.
Analýza pritom ešte nezahŕňa najnovšie vlny útokov z januára a februára 2026. Tie zasiahli krajinu počas najmrazivejšej zimy za posledné desaťročia a zanechali desaťtisíce ľudí bez tepla, elektriny a pitnej vody. V niektorých oblastiach čelia občania výpadkom prúdu trvajúcim až 18 hodín denne.
Škody v desiatkach miliárd eur
Od začiatku konfliktu dosiahli priame fyzické škody na majetku hodnotu 195 miliárd dolárov (165 mld. eur), čo je viac než dvojnásobok v porovnaní s prvou správou z roku 2022.
Najviac zasiahnutý sektor so škodami vo výške 61 miliárd dolárov (51 mld. eur) je bývanie. Poškodených alebo zničených je 14 % celkového bytového fondu v krajine. Výrazné poškodenie utrpeli aj železnice a cestná infraštruktúra, ktroé evidujú straty na úrovni 40,3 miliardy (34,2 mld. eur) dolárov.
Hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny je v reálnom vyjadrení o 21 % menší než v roku 2021. „Náklady na obnovu sú teraz takmer trojnásobne vyššie než predpokladané nominálne HDP krajiny na rok 2025,“ uviedla vo vyhlásení ukrajinská vicepremiérka a ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková.
Vojna, ktorá tento týždeň vstupuje do svojho piateho roka, vyvolala najväčšiu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. K decembru 2025 žije v zahraničí viac ako 6 miliónov ukrajinských utečencov a ďalších 4,6 milióna ľudí je vnútorne vysídlených. Mimoriadne znepokojivý je údaj OSN, podľa ktorého má Ukrajina o 2,4 milióna detí menej než pred vojnou.
Ako doplnila agentúra AFP, jedným z najvýraznejších symbolov civilných obetí vojny na Ukrajine sa stalo zmasakrovanie civilistov v meste Buča, ktoré na jar 2022 významne ovplyvnilo ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku, či obliehanie a dobytie juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskou armádou.
Zmena ekonomického modelu
V očakávaní možnej konfrontácie s Ruskom mnohé európske krajiny – najmä tie v jeho bezprostrednej blízkosti – zvýšili svoje výdavky na obranu.
Napriek tomu Ukrajina už teraz investuje do urgentných opráv. Spolu s partnermi vynaložila od začiatku invázie 20,3 miliardy dolárov (17,2 mld. eur) na najnutnejšiu údržbu bývania a infraštruktúry.
Experti však upozorňujú, že pre úspešnú dlhodobú obnovu bude musieť krajina zmeniť svoj ekonomický model, obmedziť korupciu a prilákať súkromný kapitál do sektorov, ako sú poľnohospodárstvo a priemysel.
Podľa humanitárneho koordinátora OSN Matthiasa Schmaleho bude kľúčom k budúcnosti Ukrajiny najmä návrat utečencov a reintegrácia veteránov. „Najcennejším aktívom Ukrajiny sú jej ľudia. Obnova musí byť zameraná predovšetkým na nich,“ uzavrel Schmale.
Rusko okupuje pätinu územia
Rokovania o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré v roku 2025 obnovili Spojené štáty, zatiaľ neviedli k zastaveniu bojov a útokov. Zelenskyj podmieňuje rozhovory o „kompromise“ s Ruskom, a to aj v otázke území, bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu.
Návrhy kyjevského vedenia, aby na Ukrajine po uzavretí dohody o prímerí pôsobili jednotky armád európskych štátov Moskva odmieta.
Putin pritom opakovane varuje, že ak diplomacia nebude úspešná, bude svoje ciele presadzovať silou. Aj v pondelok, počas slávnostného odovzdávania medailí pri príležitosti Dňa obrancov vlasti, Putin deklaroval, že jeho vojaci bránia „hranice“ Ruska s cieľom zabezpečiť „strategickú paritu“ medzi veľmocami a bojovať za „budúcnosť“ krajiny.
Ukrajina považuje rozpútanú vojnu za oživenie imperiálnych snáh Ruska zameraných na podmanenie si ukrajinského ľudu, dodala AFP.
Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.
