Premiér Robert Fico (60) pricestoval do Pekingu pri príležitosti osláv 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Ázii. V rámci oficiálnych stretnutí sa stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým si v utorok vymenil niekoľko slov pred veľkou vojenskou prehliadkou, ktorá sa uskutoční v stredu. Hoci rokovania zahŕňali aj témy energetiky, výstavby jadrovej elektrárne či vojny na Ukrajine, ich obsah vyvoláva rozporuplné hodnotenia odborníkov.
Na stretnutí v Pekingu si Fico s Putinom vymenili informácie o kľúčových témach, medzi ktorými nechýbali energetické dodávky, výstavba jadrovej elektrárne či situácia na Ukrajine. Ruský prezident si počas stretnutia zobrazoval poznámky, v ktorých zdôrazňoval hlavné témy dialógu, ako útoky Ukrajiny na Družbu, dodávky plynu a spoluprácu v jadrovej energetike. Informuje o tom portál Nový Čas.
Podľa pozorovateľov Putin vyjadril nádej, že obchodná spolupráca medzi Bratislavou a Moskvou bude pokračovať, pričom zdôraznil, že Rusko zostáva spoľahlivým dodávateľom energetických zdrojov.
„Niektoré vaše spoločnosti naďalej úspešne pôsobia na ruskom trhu, čo je podľa môjho názoru prospešné aj pre slovenskú ekonomiku ako celok,“ povedal Putin.
Fico, naopak, v rámci rokovania vyjadril záujem o prehĺbenie vzťahov s Moskvou, pričom deklaroval, že Slovensko chce štandardizovať svoje vzťahy s Ruskou federáciou. Diskutovalo sa aj o možnosti spolupráce Ruska a USA pri výstavbe jadrového reaktora na Slovensku, odhadovaného na 13 až 15 miliárd eur.
Politické hodnotenia a kritika zo strany odborníkov
Podľa politológa Tomáša Koziaka je účasť Fica na tohtoročnej udalosti veľmi kontroverzná. „To, že tam išiel ako jediný európsky líder zo Slovenska, svedčí o postoji EÚ a západných demokratických štátov k čínskemu režimu, k Vladimirovi Putinovi a vôbec k tejto akcii. Ide prakticky o zoznam diktátorov a predstaviteľov režimov, ktoré nie sú demokratické,“ uviedol.
Odborník kritizuje, že Fico na stretnutí s Putinom napríklad kritizoval útoky Ukrajiny na ruskú infraštruktúru, zatiaľ čo podľa neho úplne ignoroval ruské útoky na Ukrajinu: „Keď kritizuje útoky Ukrajiny na ruskú energetickú infraštruktúru, ani slovkom sa nezmienil o tom, že Rusko bombarduje ukrajinskú infraštruktúru už od začiatku vojny, a ľudia ostávajú bez tepla a vody. To je vrchol pokrytectva zo strany Roberta Fica.“
Kritika za postoj k Ukrajine a zahraničnej politike
Odborníci tiež poukazujú na to, že Fico svojou účasťou a slovami na stretnutí legitimizuje režimy, ktoré sú kritizované za porušovanie ľudských práv a destabilizáciu regiónu. Podľa politológa Koziaka je takáto účasť v čase vojny na Ukrajine veľmi kontroverzná: „Je to vrchol pokrytectva, že Fico na jednej strane kritizuje ukrajinskú infraštruktúru, no úplne ignoruje ruské útoky, ktoré spôsobujú devastáciu a utrpenie civilného obyvateľstva.“
Otázky o úlohe slovenskej diplomacie
Odborníci upozorňujú, že slovenská diplomacia by mala byť aktívnejšia, najmä v období, keď sa dejú významné medzinárodné udalosti. Eduard Chmelár, bývalý poradca premiéra, kritizuje, že „slovenská diplomacia je pasívna a mala by využívať viac svojho potenciálu na sprostredkovanie mieru a vyjednávanie.“
Podľa politológa Koziaka je tiež otázne, aký vplyv má Ficoho cesta do Číny na celkovú zahraničnú politiku Slovenska, keď sa zdá, že jeho kroky ignorujú širší kontext a dôsledky pre región.
