Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok oznámil, že Moskva bude počas nasledujúcich dvanástich mesiacov rešpektovať obmedzenia, ktoré vyplývajú zo zmluvy New START, a to aj napriek tomu, že oficiálna platnosť dohody vyprší vo februári budúceho roka.
Podľa Putina by ukončenie posledného platného jadrového dohovoru medzi Spojenými štátmi a Ruskom znamenalo vážnu hrozbu pre stabilitu vo svete. „Očakávame, že aj Washington bude konať zodpovedne a rovnako bude rešpektovať dohodnuté limity,“ povedal na zasadnutí Bezpečnostnej rady v Moskve. Informuje portál EuroNews.
Zmluva, ktorá držala jadrové arzenály na uzde
New START podpísali v roku 2010 prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Dohoda stanovila, že každá strana môže mať najviac 1 550 rozmiestnených jadrových hlavíc a 700 nosičov, teda rakiet a bombardérov. K jej súčastiam patrili aj pravidelné inšpekcie priamo na mieste, ktoré mali overovať dodržiavanie pravidiel. Tie sa však od roku 2020 nevykonávajú.
Putin už vo februári 2023 vyhlásil pozastavenie ruskej účasti. Zdôvodnil to tým, že USA a ich spojenci z NATO otvorene hovoria o porážke Ruska na Ukrajine, a preto Moskva podľa neho nemôže umožňovať americkým kontrolórom prístup do svojich jadrových zariadení. Napriek tomu opakovane zdôrazňoval, že krajina sa nechystá úplne z dohody odísť a limity bude naďalej rešpektovať.
„Aspoň náznak dialógu“
Kremeľ dlhodobo tvrdí, že má záujem zachovať rámec dohody. Hovorca Dmitrij Peskov tento týždeň poznamenal, že „je potrebné udržať aspoň náznaky kontaktu medzi Moskvou a Washingtonom, nech je situácia akokoľvek komplikovaná“. Dodal tiež, že New START je jediná dohoda, ktorá je ešte „aspoň hypoteticky životaschopná“.
Podľa neho sú USA zodpovedné za to, že právny základ jadrovej kontroly sa rozpadá.
Rusko a Spojené štáty vlastnia spoločne približne 90 % všetkých jadrových hlavíc na svete. Preto má osud New START mimoriadny význam.
Konflikt na Ukrajine zvyšuje napätie
Význam dohody rastie aj pre vojnu na Ukrajine. Invázia, ktorú Moskva spustila vo februári 2022, priviedla dve jadrové mocnosti k vzájomnému stretu v miere, aká nebola zaznamenaná od kubánskej krízy pred šiestimi desaťročiami.
Zatiaľ čo Putin tvrdí, že rešpektovanie limitov má prispieť k stabilite, Západ sleduje ruské kroky s obavami. Obavy sa ešte zvýšili po tom, čo prezident vlani v septembri predstavil zmeny v jadrovej doktríne krajiny.
Nová doktrína, nové riziká
Podľa týchto úprav bude Rusko považovať konvenčný útok od nejadrovej krajiny, ak má podporu jadrovej mocnosti, za spoločný útok. Tento krok má jasne odradiť Západ od dodávok dlhodobejších zbraní Ukrajine.
Hoci Putin nespresnil, či takáto situácia automaticky vyvolá jadrovú reakciu, upozornil, že Moskva môže použiť jadrové zbrane, ak bude čeliť „kritickej hrozbe pre svoju suverenitu“. Táto vágnosť ponecháva podľa analytikov široký priestor na interpretáciu a môže znížiť prah pre nasadenie jadrového arzenálu.
