Putinove podmienky pre mier zahŕňajú právne záväzný sľub, že NATO sa nebude rozširovať na východ, ukrajinskú neutralitu a obmedzenia jej ozbrojených síl, ochranu rusky hovoriacich ľudí, ktorí tam žijú, a akceptovanie územných ziskov Ruska, dodávajú zdroje. Je tiež ochotný diskutovať o bezpečnostnej záruke pre Ukrajinu, ktorá by zahŕňala hlavné mocnosti, hoci nie je ani zďaleka jasné, ako by to fungovalo.
Chuť do jedla rastie…
Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina nikdy neuzná ruskú suverenitu nad svojimi dobytými regiónmi a že Kyjev si ponecháva zvrchované právo rozhodnúť sa, či chce vstúpiť do NATO. Jeho kancelária na žiadosť o komentár k tejto správe nereagovala.
Druhý zdroj oboznámený so stanoviskami Kremľa uviedol, že Putin považoval ciele Moskvy za oveľa dôležitejšie ako akékoľvek potenciálne ekonomické straty spôsobené západným tlakom. Nebol tiež znepokojený hrozbami USA uvaliť clá na Čínu a Indiu za nákup ruskej ropy. Podľa dvoch zdrojov má Rusko na bojisku navrch a jeho ekonomika zameraná na vojnu prevyšuje produkciu aliancie NATO vedenej USA v kľúčovej munícii, ako sú delostrelecké granáty.
Rusko, ktoré už kontroluje takmer pätinu ukrajinského územia, si za posledné tri mesiace podľa údajov z DeepStateMap osvojilo približne 1 415 štvorcových kilometrov.
„Chuť do jedla prichádza počas jedenia,“ uviedol prvý zdroj, čo znamená, že Putin by sa mohol usilovať o ďalšie územie, pokiaľ by sa vojna nezastavila. Dva ďalšie zdroje to nezávisle potvrdili. Rusko v súčasnosti kontroluje Krym, ktorý anektovalo v roku 2014, plus celý východný región Luhansk, viac ako 70 % Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a fragmenty Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti.
Putinov verejný postoj je, že týchto prvých päť regiónov – Krym a štyri regióny východnej Ukrajiny – je teraz súčasťou Ruska a Kyjev sa musí stiahnuť, až potom môže nastať mier. Putin by ale mohol bojovať ďalej, kým sa nezrúti ukrajinská obrana, a rozšíriť svoje územné ambície tak, aby zahŕňali aj väčšiu časť Ukrajiny, uviedli zdroje.
„Rusko bude konať na základe slabosti Ukrajiny,“ uviedol tretí zdroj a dodal, že Moskva by mohla zastaviť svoju ofenzívu po dobytí štyroch východných oblastí Ukrajiny, ak narazí na tvrdý odpor. „Ale ak padne, dôjde k ešte väčšiemu dobytiu Dnepropetrovska, Sumova a Charkova.“
Ruská ekonomika si viedla lepšie
Zelenskyj dodal , že letná ofenzíva Ruska neprebieha tak úspešne, ako Moskva dúfala. Jeho najvyšší predstavitelia, ktorí uznávajú, že ruské sily prevyšujú ukrajinské, tvrdia, že kyjevské jednotky držia líniu a nútia Rusko platiť vysokú cenu za svoje zisky.
Spojené štáty tvrdia, že vo vojne, najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny, bolo zranených alebo zabitých 1,2 milióna ľudí. Ani Rusko, ani Ukrajina neposkytujú úplné čísla o svojich stratách a Moskva odmieta západné odhady ako propagandu.
Napriek existujúcim sankciám a nákladom na boj v najväčšom európskom konflikte od druhej svetovej vojny si ruská ekonomika s hodnotou 2 bilióny dolárov viedla oveľa lepšie, ako mnohí v Rusku alebo na Západe očakávali. Ministerstvo hospodárstva predpovedá spomalenie ročného rastu na 2,5 % v roku 2025 zo 4,3 % v minulom roku.
Ďalšia osoba uviedla, že Trump má na Putina len malý vplyv a naznačila, že aj keby Washington uvalil clá na kupujúcich ruskej ropy, Moskva by si stále našla spôsob, ako ju predať na svetových trhoch. „Putin chápe, že Trump je nepredvídateľný človek, ktorý môže robiť nepríjemné veci, ale manévruje, aby ho príliš nedráždil,“ uviedol zdroj.
Pokiaľ ide o budúcnosť, jeden zo zdrojov uviedol, že v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne dôjde k eskalácii krízy a zdôraznil nebezpečenstvo napätia medzi dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami sveta. Predpovedá tiež, že vojna bude pokračovať.
