Je však zrejmé, že ruský vládca potreboval získať čas na dôslednú prípravu vojska a zbraní, aby mohol v plnej sile zaútočiť na Ukrajinu.
Špeciálna vojenská operácia
Šéf Kremľu chce voči susednému štátu dosiahnuť svoje vytýčené ciele. „Máme dostatok síl a zdrojov, aby sme to, čo sa začalo v roku 2022, doviedli k logickému záveru s výsledkom, ktorý Rusko potrebuje.“
Nespresnil, na aké územie si robí zálusk, prípadne, ako ďaleko chce v konflikte zájsť. Začatím invázie vo februári 2022 tvrdil, že zámerom Ruska je „denacifikácia“ a „demilitarizácia“ Ukrajiny.
Skutočnosť však ukázala presný opak, Ukrajina značne posilnila v otázke výroby zbrojenia a západné krajiny jej dodávajú zbrane, ktoré nevlastnia ani niektoré členské štáty NATO.
Ďalším z Putinových zámerov bolo zvrhnutie prezidenta Zelenského, ktorý je v Kremli označovaný za nacistu aj napriek jeho židovskému pôvodu.
Investícia do armády
Po dlhoročných investíciách do armády sa Putin cítil dostatočne posmelený, aby spustil „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako nazýva inváziu na Ukrajinu. V roku 2014 Rusko investovalo do obrany 2,5 trilióna rubľov, v roku 2015 už šlo o 3,3 trilióna rubľov.
Podľa výročnej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru, ktorý sleduje vývoj zbrojenia naprieč svetom, sa súčasný ruský výzbroj dostal do extrémneho stavu.
„Vojenské výdavky Ruska dosiahli v roku 2024 odhadovaných 149 miliárd dolárov, čo je 38-percentný nárast v porovnaní s rokom 2023 a dvojnásobok úrovne v roku 2015,“ stojí v správe.
Vyššie výdavky do armády putovali už skôr pred anexiou Krymu. V roku 2013 investoval približne 68 miliárd dolárov (60 miliárd eur), čo predstavuje zvýšenie o takmer tretinu oproti od roku 2008.
Večný prezident?
V dokumente sa zaoberali aj prezidentskými voľbami. V tých vlaňajších sa Putin stal po piatykrát hlavou Ruskej federácie. Ďalšie voľby by sa mali uskutočniť až v roku 2030, kedy bude mať 78 rokov. Pokiaľ mu zdravie bude ďalej slúžiť, je zrejmé, že sa kandidatúry zúčastní opäť ako večný prezident.
Ak by aj došlo k výmene na poste prezidenta, šéf Kremľa nechcel prezradiť meno svojho favorita. „Myslím si, že by sa mal objaviť človek, alebo ešte lepšie niekoľko ľudí, ktorí by mohli získať dôveru od občanov,“ poznamenal Putin.
Kandidát na prezidenta musí mať veľkú podporu od ľudí, ináč nemá šancu vykonávať kľúčové rozhodnutia z pozície hlavy štátu.
