Na summite v Paríži zaznelo, že Západ plánuje po prípadnom prímerí v Ukrajine rozmiestniť bezpečnostné jednotky. Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že 26 spojencov Kyjeva sa už formálne zaviazalo poslať vojakov po súši, mori či vzduchu, aby chránili dohodnuté podmienky pokoja.
Vladimir Putin však túto predstavu rázne odmietol a varoval, že každá zahraničná jednotka na ukrajinskom území bude podľa neho „legitímnym cieľom“.
Ruský prezident zdôraznil, že nemá dôvod rokovať s Volodymyrom Zelenským, pretože „takmer nemožné je dohodnúť sa s ukrajinskou stranou na zásadných otázkach“. Hoci pripustil, že je pripravený na kontakt, trvá na tom, že zahraniční vojaci nemajú v Ukrajine čo hľadať. Jeho hovorca Dmitrij Peskov súčasne ocenil „konštruktívne úsilie Donalda Trumpa“ pri hľadaní riešenia, no európske krajiny obvinil z provokovania pokračovania vojny. Píše o tom aj BBC.
Macron a spojenci chcú Ukrajine dať garancie
Parížsky summit bol podľa Macrona prvým konkrétnym krokom k vytvoreniu tzv. „reassurance force“ – zaisťovacích jednotiek, ktoré by dohliadali na dodržiavanie prímeria a chránili krajinu pred novou agresiou. Francúzsky prezident zdôraznil, že nejde o útok na Rusko, ale o prevenciu ďalších útokov. Zelensky rozhodnutia summitu privítal ako začiatok skutočných bezpečnostných záruk.
Spojené štáty zatiaľ neoznámili, v akej miere sa zapoja. Trump pripustil, že americká pomoc by mohla prísť najmä zo vzduchu, a podľa Zelenského sa už obaja lídri rozprávali o „maximálnej ochrane ukrajinského neba“.
Moskva tvrdí, že konflikt pokračuje na všetkých frontoch
Kremeľ trvá na tom, že ruská armáda postupuje. Putin pritom hovoril vo Vladivostoku, kde varoval: „Ak sa prijmú rozhodnutia, ktoré povedú k dlhodobému mieru, potom jednoducho nevidím dôvod na prítomnosť cudzích vojakov v Ukrajine.“
Zároveň ponúkol summit s Kyjevom priamo v Moskve a tvrdil, že vie zabezpečiť bezpečnosť ukrajinskej delegácie. Zelensky jeho návrh zosmiešnil a označil ho za dôkaz, že Rusko nemyslí mier vážne.
AfD, Merz a nové migračné linky
Kým Macron zdôrazňoval neochvejné spojenectvo a britský premiér Sir Keir Starmer hovoril o „neporušiteľnom záväzku“ voči Ukrajine, nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že prvým krokom musí byť prímerie a následne silné bezpečnostné garancie pre Kyjev. Generálny tajomník NATO Mark Rutte jasne odkázal: „Prečo by nás malo zaujímať, čo si Rusko myslí o jednotkách v Ukrajine? Je to suverénna krajina. Nie je na nich, aby rozhodovali.“
Kyjev chce najprv prímerie
Ukrajinská strana je presvedčená, že zastavenie bojov musí prísť skôr, než sa začne hovoriť o definitívnom mieri. Rusko však odmieta akúkoľvek dohodu bez úplného mierového kontraktu. Putin pripustil, že vidí „svetlo na konci tunela“, ale pochybnosti zasial vyhlásením, že ukrajinské požiadavky, referendum o územiach a zrušenie stanného práva, robia dohodu nereálnou.
Medzitým zostáva realitou fakt, že Moskva ilegálne anektovala päť ukrajinských oblastí, no plnú kontrolu má iba nad jednou – Krymom.
