V americkej politike nastáva dramatický obrat. Prezident Donald Trump podľa viacerých zdrojov pripravuje radikálnu zmenu v prístupe k Rusku. Doterajšiu stratégiu zmierlivosti a diplomatického „cukru“ má čoskoro vystriedať tvrdý ekonomický „bič“. V pláne sú sankčné opatrenia, ktoré nezasiahnu len samotnú Moskvu, ale aj krajiny, ktoré s ňou naďalej obchodujú – vrátane niektorých členských štátov Európskej únie. Medzi potenciálnymi cieľmi opatrení figurujú aj Slovensko a Maďarsko.
Podľa ekonóma Lukáša Kovandu, ktorý sa odvoláva na informácie českého ekonomického portálu Kurzy.cz, má Trump už v pondelok oznámiť nové ekonomické kroky namierené proti štátom dovážajúcim ruské energetické suroviny. V hre je vraj aj zavedenie tzv. druhotného cla vo výške až 500 percent.
Takéto extrémne vysoké dovozné poplatky by sa mohli týkať všetkých krajín, ktoré naďalej importujú ruskú ropu, zemný plyn, urán či iné suroviny strategického významu. Informuje TA3.
Ak by sa tieto opatrenia stali realitou, zasiahli by predovšetkým štáty ako Maďarsko, Slovensko, ale aj veľmoci ako Čína, India, Turecko či Brazília. Dôvodom je, že všetky tieto krajiny podľa dostupných štatistík z fínskeho výskumného centra CREA patria k najväčším dovozcom ruských fosílnych palív.
Iniciatívu na zavedenie druhotných ciel spustila dvojica amerických senátorov – republikán Lindsey Graham a demokrat Richard Blumenthal. Graham už na jar otvorene priznal, že cieľom navrhovaného opatrenia je ekonomicky ochromiť krajiny, ktoré svojím obchodom nepriamo podporujú ruský vojnový aparát.
Hoci v minulosti Biely dom k tejto iniciatíve pristupoval opatrne, aktuálne sa zdá, že prezident Trump je jej čoraz väčším zástancom.
„Trump sa podľa všetkého čoraz viac prikláňa k tvrdšiemu postupu. V posledných týždňoch je zjavná jeho rastúca frustrácia z režimu Vladimira Putina,“ píše Kovanda.
Analytik Kovanda si všíma aj zmenu rétoriky samotného prezidenta, ktorý má byť čoraz nespokojnejší s vývojom v Rusku. Trump podľa neho stráca trpezlivosť s režimom Vladimira Putina a uvažuje nad rozšírením sankcií nielen na Rusko samotné, ale aj na jeho obchodných partnerov. Výsledkom má byť nový legislatívny balík, ktorý by vo výraznej miere obmedzil hospodárske vzťahy so štátmi, ktoré napriek vojne na Ukrajine naďalej spolupracujú s Moskvou v oblasti energetiky.
Utrpí aj Slovensko?
V prípade Slovenska a Maďarska ide o krajiny, ktoré sú na dodávkach ruských surovín existenčne závislé, a to najmä kvôli polohe v strednej Európe.
Zatiaľ čo západoeurópske štáty môžu dovážať plyn po mori, vnútrozemské krajiny ako Slovensko využívajú ruské potrubia ako hlavný zdroj energetických surovín. Ak by Washington pristúpil k zavádzaniu vysokých ciel, obchodné vzťahy týchto krajín so Spojenými štátmi by sa mohli prakticky zrútiť.
Hoci hlavnou motiváciou pripravovaných ciel je finančne oslabiť Rusko a obmedziť jeho možnosti pokračovať vo vojne, očakávaným vedľajším efektom je aj hospodárska rana pre jeho partnerov. Tieto sankcie by sa dotkli nielen menších štátov, ale aj globálnych hráčov, akými sú Čína a India – teda krajiny, ktoré podľa CREA patria medzi najväčších odberateľov ruských surovín na svete. Vysoko v rebríčku sa nachádza aj Turecko a celá Európska únia ako celok.
Zatiaľ však nie je jasné, či je Trump ochotný riskovať destabilizáciu svetového obchodu tým, že zavedie rovnaké tvrdé opatrenia aj voči ekonomickým gigantom. Podľa Kovandu by mohli takéto clá rozkolísať svetové burzy a finančné trhy, čo by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky pre globálnu ekonomiku.
Vzhľadom na tieto možné následky existuje aj scenár, v ktorom by americký prezident pristúpil k miernejšiemu postupu – napríklad selektívnemu výberu krajín, ktoré by postihli individuálne sankcie či cielene upravené clá. Aj miernejšia verzia by však mohla priniesť výrazný tlak na štáty, ktoré sa zatiaľ nevzdali ruských energií. Slovensko a Maďarsko by v takom prípade stáli pred vážnym rozhodnutím – buď nájsť nové energetické zdroje, alebo znášať dôsledky americkej ekonomickej ofenzívy.
