Rakovina semenníkov patrí medzi ochorenia, ktoré síce nie sú veľmi časté, no ide o najrozšírenejšiu formu rakoviny u mužov vo veku od 15 do 34 rokov. Dobrou správou je, že v porovnaní s inými typmi nádorov patrí medzi najlepšie liečiteľné. Aby ste lepšie pochopili toto ochorenie, jeho príznaky, diagnostiku a možnosti liečby, pripravili sme prehľad, ktorý vám pomôže zorientovať sa.
K rakovine semenníkov dochádza, keď sa v tkanive jedného alebo oboch semenníkov začnú nekontrolovane množiť abnormálne bunky. Semenníky, známe aj ako testes, sú oválne orgány uložené v miešku pod penisom. Majú veľkosť o niečo menšiu než golfová loptička a ich hlavnou funkciou je tvorba spermií a hormónu testosterón.
Príznaky a varovné signály
Najčastejšími znakmi sú bezbolestná hrčka na semenníku, jeho zväčšenie alebo zatvrdnutie. Objaviť sa môže aj pocit ťažoby v miešku, opuch, hromadenie tekutiny, bolesť alebo tupé ťahanie v slabinách. Menej typickými príznakmi sú citlivosť prsníkov, predčasná puberta u chlapcov, opuch dolných končatín či problémy so zrazeninami krvi, ktoré môžu viesť k dýchavičnosti.
Ak sa rakovina rozšíri ďalej, pacient môže pociťovať bolesti brucha a chrbta, ťažkosti s dýchaním, bolesť na hrudníku alebo vykašliavanie krvi.
Iné možné príčiny zmien na semenníkoch
Nie všetky zmeny znamenajú rakovinu. Hrčky či opuchy môžu byť spôsobené cystou v nadsemenníku (spermatokéla), rozšírenými žilami (varikokéla), nahromadením tekutiny (hydrokéla) alebo prietržou. Bolesť sa môže objaviť pri zápale (orchitída, epididymitída), poranení či torzii semenníka. Preto je vždy dôležité vyhľadať lekára, ak zmeny pretrvávajú viac než dva týždne.
Typy rakoviny semenníkov
Väčšina prípadov sú nádory zo zárodočných buniek, z ktorých vznikajú spermie.
Delia sa na dve základné skupiny:
- Seminómy – rastú a šíria sa pomaly. Klasický seminóm je najbežnejší u mužov vo veku 25 – 45 rokov, spermatocytový seminóm sa vyskytuje najmä u starších mužov a má nižšiu tendenciu metastázovať.
- Neseminómy – rastú rýchlejšie a často obsahujú viacero typov nádorových buniek. Patria sem embryonálny karcinóm, nádor žĺtkového vaku, choriokarcinóm či teratóm.
Ďalšie nádory, tzv. stromálne, sú menej časté. Zahŕňajú Leydigove a Sertoliho nádory. Sekundárna rakovina semenníkov vzniká, keď sa do semenníkov rozšíri iný typ nádoru, napríklad lymfóm.
Rizikové faktory a príčiny
Lekári presnú príčinu nepoznajú, no existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko.
Medzi ne patrí:
- vek (najčastejšie 20–35 rokov),
- belošská populácia (vyššie riziko než u Afroameričanov či Ázijcov),
- nezostúpený semenník (kryptorchizmus),
- genetické poruchy ako Klinefelterov syndróm,
- rodinná anamnéza,
- infekcia HIV, ktorá mierne zvyšuje pravdepodobnosť seminómu.
Diagnostika
Najdôležitejšia je samovyšetrovanie semenníkov – aspoň raz mesačne po teplej sprche, keď je koža uvoľnená. Každý semenník treba jemne rolovať medzi prstami a hľadať hrčky alebo zmeny konzistencie.
Ak sa objavia podozrivé zmeny, lekár urobí vyšetrenie, ultrazvuk a krvné testy na špecifické markery. Pri nádoroch sa používajú aj röntgen či CT na zistenie šírenia ochorenia. U detí sa niekedy vykonáva chirurgický zákrok – tzv. inguinálna explorácia.
Rakovina sa rozlišuje podľa toho, kam sa rozšírila:
- 0. štádium – nádor len v semenotvorných kanálikoch,
- I. štádium – obmedzený na semenník a okolité tkanivo,
- II. štádium – rozšírenie do lymfatických uzlín v bruchu,
- III. štádium – metastázy vo vzdialených uzlinách alebo orgánoch (pľúca, pečeň, mozog).
Možnosti liečby
Liečba závisí od typu a štádia rakoviny, zdravotného stavu pacienta a jeho plánov do budúcnosti.
- Sledovanie – pri skorých štádiách môže stačiť pravidelná kontrola.
- Chirurgia – orchiektómia (odstránenie semenníka, často s možnosťou implantátu), operácia lymfatických uzlín alebo zachovanie semenníka pri nezhubných nádoroch.
- Rádioterapia – účinná najmä pri seminómoch.
- Chemoterapia – systémová liečba ničiaca rakovinové bunky, podávaná infúzne alebo injekčne.
- Transplantácia kmeňových buniek – využíva sa pri agresívnych prípadoch po vysokodávkovanej chemoterapii.
Niektoré terapie môžu spôsobiť poškodenie pľúc, obličiek, srdca, ciev, nervov či sluchu. Chemoterapia môže znížiť hladinu testosterónu a ovplyvniť plodnosť. Preto je dôležité konzultovať s lekárom všetky riziká a preventívne opatrenia.
