Rastlinné mlieka si získavajú miesto na našich tanieroch nielen u vegánov, ale aj u ľudí s intoleranciou laktózy či tých, ktorí hľadajú ľahšie stráviteľné a ekologickejšie alternatívy. Hoci napodobňujú kravské mlieko svojou konzistenciou a použitím v kuchyni, ich nutričný profil sa výrazne líši.
Rastlinné mlieka sa vyrábajú z obilnín, strukovín, orechov či semien a prirodzene neobsahujú laktózu ani cholesterol. To môže byť prínosné pre osoby s tráviacimi problémami, kardiovaskulárnym rizikom alebo zápalovými ochoreniami čriev. Na druhej strane, väčšina rastlinných alternatív obsahuje menej bielkovín, vápnika či vitamínu D, pokiaľ nie sú fortifikované. Informuje o tom portál vysetrenie.zoznam.sk.
Najvýživnejšie alternatívy
Sójové mlieko patrí medzi najhodnotnejšie rastlinné mlieka, pretože poskytuje dostatok bielkovín a kvalitné aminokyseliny. Ovsené mlieko je populárne pre jemnú chuť a prirodzený obsah beta-glukánov podporujúcich zdravie čriev, no má vyšší glykemický index. Mandľové mlieko je nízkokalorické, no chudobné na bielkoviny, zatiaľ čo ryžové mlieko je prirodzene bezlepkové, ale obsahuje viac jednoduchých sacharidov.
Čítajte etiketu
Pri výbere rastlinného mlieka je dôležité sledovať zloženie. Ideálne produkty obsahujú čo najviac základnej suroviny a minimum prídavných látok, ako sú cukry, stabilizátory či emulgátory. Výhodou je fortifikácia vápnikom, vitamínom D a B12, ktoré sú pri rastlinnej strave často nedostatkové.
Môžu úplne nahradiť kravské mlieko?
Rastlinné mlieka môžu byť bezpečnou súčasťou stravy, no ich schopnosť plnohodnotne nahradiť kravské mlieko závisí od celkového jedálnička. Dospelí ich môžu kombinovať s ďalšími zdrojmi bielkovín a minerálov. U detí, tehotných žien alebo seniorov by mali byť takéto náhrady konzultované s odborníkom, aby sa predišlo nutričným nedostatkom.
