Slovensko sa nachádza v zložitej situácii, ktorá sa týka nielen verejných financií, ale aj budúcnosti dôchodkov. Európska komisia vo svojej najnovšej správe upozorňuje, že slovenské verejné financie patria medzi najviac ohrozené v celej Európskej únii.
A čo to znamená v praxi? Štát nebude mať v budúcnosti dosť peňazí na to, aby mohol zabezpečiť sociálne dávky či dôchodky v takej výške, ako ich poznáme dnes. Tento trend ukazuje na vážnu potrebu reforiem. Ak sa neurobia zásadné zmeny, štát bude mať len dve možnosti: znižovať výdavky alebo si požičiavať. No vzhľadom na zhoršujúce sa podmienky zadlžovania sa ani táto cesta čoskoro nemusí byť reálna.
Starnutie obyvateľstva ako tichý zabijak
Jedným z hlavných problémov je demografický vývoj. Ako uvádza Pravda.sk, Slovensko starne rýchlejšie než väčšina krajín v EÚ. Kombinácia nízkej pôrodnosti a zvyšujúceho sa počtu dôchodcov predstavuje výbušný mix. Už do roku 2030 sa očakáva, že počet poberateľov dôchodkov stúpne o takmer 200-tisíc, pričom počet pracujúcich, ktorí do systému prispievajú, klesne.
Tento nepomer vytvára enormný tlak na priebežný dôchodkový pilier, ktorý funguje na princípe, že dnešní pracujúci platia dnešným dôchodcom.
V praxi to znamená, že menej pracujúcich bude musieť financovať viac dôchodcov. Zatiaľ čo ešte donedávna pripadal viac než jeden a pol pracujúci na jedného dôchodcu, o pár rokov to bude len niečo cez jedného. A to bude znamenať len jedno. Menej peňazí pre každého penzistu.
Verejné financie: Stav alarmujúci
Okrem demografie hrá proti Slovensku aj stav štátneho rozpočtu. Už dnes má krajina obrovské výdavky, pričom dlh sa blíži ku kritickej hranici 60 % HDP. Ak by sa pokračovalo súčasným tempom, do roku 2035 by štát potreboval až 14 % HDP len na splácanie svojich záväzkov. To je úroveň, ktorá je dlhodobo neudržateľná.
Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňujú, že Slovensko by potrebovalo zlepšiť verejné financie o 6,5 % HDP, aby sa situácia stabilizovala. Z toho viac ako polovica vyplýva práve z nákladov na starnutie populácie. Ide o miliardy eur, ktoré dnes v systéme jednoducho chýbajú.
Sociálna poisťovňa v mínuse
Aj samotná Sociálna poisťovňa už teraz čelí výraznému deficitu – blížiacemu sa k trom miliardám eur ročne. Aj keď zamestnanci odvádzajú zo svojej mzdy nemalé sumy, systém nedokáže pokryť všetky vyplácané dávky. Chýbajúce peniaze musí dopĺňať štát, čím sa ešte viac prehlbuje celkový deficit verejných financií.
Možnosti, ako získať nové peniaze, sú obmedzené. Daňovo-odvodové zaťaženie je už teraz nadpriemerne vysoké a zvyšovanie daní naráža na odpor verejnosti aj podnikateľov. Ak sa nič nezmení, jediným riešením ostane redukcia výdavkov, čo bude znamenať aj nižšie dôchodky.
Dôchodok ako slabý tieň mzdy
Z ekonomického hľadiska je dôchodok náhradou za mzdu, ktorá by mala v starobe aspoň čiastočne zachovať náš životný štandard. Dnes dostávajú dôchodcovia v priemere približne 52 % zo svojej hrubej mzdy. No tento pomer nie je stabilný.
Podľa ekonóma a prognostika Vladimíra Baláža sa táto náhrada môže v budúcnosti dramaticky znížiť: „Aj keď Sociálna poisťovňa dôchodky vyplácať neprestane, tlak na jej rozpočet bude obrovský a miera náhrady môže v budúcnosti klesnúť až k 40 či dokonca až k 35 percentám,“ uviedol pre Pravda.sk. To by znamenalo, že ak niekto zarábal celý život napríklad 1 200 eur mesačne, na dôchodku môže počítať len s približne 420 eurami.
Budúcnosť si budeme musieť poistiť sami
Znižovanie dôchodkov sa bude dotýkať predovšetkým tých, ktorí sú dnes v produktívnom veku. Ak sa niečo zásadné nezmení, každý, kto dnes pracuje, by mal uvažovať o sporení na vlastnú starobu. Druhý a tretí pilier, súkromné úspory či investície – to všetko bude čoraz dôležitejšie, ak chceme v starobe žiť dôstojne.
Príprava na dôchodok sa tak stáva osobnou zodpovednosťou každého z nás. Časy, keď sa dalo spoliehať len na štát, sa rýchlo končia. A kto sa nepripraví, bude musieť počítať s realitou – 35 % z dnešného príjmu môže byť všetko, čo v starobe dostane.
