Európske domácnosti žijú na spoločnom kontinente, no ich finančné možnosti sa líšia výraznejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo. Rozdiely začínajú už pri mediánovom čistom príjme, ktorý sa v 34 sledovaných krajinách pohybuje od niekoľkých tisíc eur ročne až po desiatky tisíc.
Krajiny západu a severu tradične dominujú, pretože ich ekonomiky sú stabilné, technologicky rozvinuté a dlhodobo generujú vysokú produktivitu. Práve to vytvára priestor pre lepšie výplaty a celkovo vyššiu životnú úroveň.
Ako uviedol Euronews, Luxembursko zostáva európskou špičkou s príjmom, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje možnosti rodín z juhu či východu Európy. Na opačnom konci rebríčka sa ocitajú najmä štáty Balkánu, kde sú príjmy stále výrazne skromnejšie.
Priemer Európskej únie sa pritom pohybuje okolo úrovne, ktorú mnohé krajiny dosahujú len s námahou:
- Severské a západné štáty tradične vedú
- Príjmy na juhu a východe sú podstatne nižšie
- Priemer EÚ presahuje hranicu dvadsiatich tisíc eur ročne
- Krajiny s vysokou produktivitou dosahujú najlepšie výsledky
Ako si v tejto konkurencii stojí Slovensko?
Pri pohľade na slovenské čísla je jasné, že v rámci Európy patríme medzi skôr slabšie zarábajúce krajiny. Naša priemerná ročná mzda sa pohybuje okolo desiatich tisíc eur, čo nás radí až k spodnej časti tabuľky. Za Slovenskom už zostáva len niekoľko susedných štátov, pričom viaceré z nich si dokonca polepšujú, keď sa príjmy očistia o rozdielne životné náklady.
Po prepočte podľa parity kúpnej sily sa slovenský výsledok zvyšuje len mierne. To znamená, že aj keď reálne ceny tovarov a služieb patria, v porovnaní so západom, k nižším, stále si za svoje platy dokážeme dovoliť menej, než by sme potrebovali na dosiahnutie porovnateľnej životnej úrovne. Krajiny ako Rumunsko či Bulharsko si dokonca po zohľadnení kúpnej sily vedú lepšie než my.
Čo vytvára také veľké rozdiely?
Finančné rozdiely medzi regiónmi Európy sú dlhodobým výsledkom historických okolností, odlišnej úrovne industrializácie aj rozličných sociálnych systémov. Vysokopríjmové ekonomiky ťažia z pokročilých odvetví, technologických inovácií a silnej priemyselnej tradície. Naopak, krajiny, ktoré sa spoliehajú najmä na služby či poľnohospodárstvo, dosahujú nižšiu produktivitu, a tým aj nižšie mzdy.
Rozdiely sa síce mierne znižujú, keď sa príjmy upravia podľa reálnych cien, no aj tak zostávajú viditeľné. Kým v najbohatších štátoch medián po úprave presahuje tridsaťtisíc eur, v krajinách strednej a východnej Európy sa pohybuje na úrovni, ktorá svedčí o tom, že proces približovania sa k západu bude pokračovať ešte dlhé roky.
