Slovensko prežíva historický zlom! Počet cudzincov pracujúcich v našich firmách presiahol neuveriteľných 135-tisíc a tvorí takmer 7 % pracovnej sily. Tento rapídny nárast, ťahaný najmä silnou vlnou z Indie a Ukrajiny, odráža krízový stav trhu práce. Odborníci bijú na poplach: Ak chceme cudzincov udržať, musíme ich včleniť do našej spoločnosti.
Na Slovensku aktuálne pôsobí viac ako 135-tisíc zahraničných zamestnancov, čo predstavuje takmer 7 percent celkového počtu pracujúcich. Ide o najvyšší údaj v dejinách. Väčšina týchto pracovníkov – približne dve tretiny – pochádza z takzvaných tretích krajín, teda spoza Európskej únie.
Podiel ľudí prichádzajúcich spoza hraníc stúpa prudko vo výrobných podnikoch, v logistike a sektore služieb, avšak čoraz častejšie obsadzujú aj pozície vyžadujúce vysokú kvalifikáciu.
Indovia valcujú rebríčky
Najsilnejšou skupinou sú s vyše 50-tisíc ľuďmi Ukrajinci, po ktorých nasledujú Srbi, Indovia, Česi a Rumuni. Mimoriadne dynamické tempo rastu však ukazujú najmä pracovníci z Indie – ich počet sa len v priebehu roka 2025 takmer strojnásobil.
Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group, potvrdzuje pre portál Pravda, že tento vývoj kopíruje európsky trend. Napriek miernemu medzimesačnému zvýšeniu nezamestnanosti, dosahuje Slovensko stále nízke čísla (5,3 % v 2. štvrťroku 2025). Dôsledkom je chronický deficit kandidátov, najmä na výrobných a technických postoch.
„Práce je na Slovensku našťastie stále dostatok, no chýbajú ľudia, ktorí by ju zrealizovali. Preto bude význam náboru zo zahraničia neustále narastať,“ zdôrazňuje Malo. Zároveň upozorňuje, že nepriaznivú demografiu – starnutie populácie a nízku pôrodnosť – nie je možné v blízkom horizonte zvrátiť.
Český príklad ukazuje, čo nás čaká
Naša susedná Česká republika je v tomto smere ďaleko pred nami. Kým Slovensko sa len približuje k 7-percentnému podielu cudzincov, v Česku už tvoria viac ako 15 percent všetkých zamestnancov.
Český trh je pre cudzincov atraktívnejší nielen vďaka vyšším platom, ale aj vďaka efektívnejším vízovým procedúram a cieleným vládnym programom na získavanie ľudí z tretích krajín. Malo však kritizuje: „Na Slovensku sa situácia síce zlepšuje, no digitalizácia a dostupnosť termínov na cudzineckej polícii sú naďalej slabými článkami.“
Adaptácia je rovnako dôležitá ako plat
Pri získavaní pracovníkov zo zahraničia je kľúčové zjednodušenie byrokracie. Na ich udržanie je však rozhodujúca adaptácia. Ide o to, ako rýchlo a bezpečne sa noví zamestnanci zorientujú v práci, pochopia očakávania a integrujú sa do tímu. Táto fáza je čoraz náročnejšia, keďže k nám prichádzajú uchádzači z kultúrne vzdialenejších oblastí s inými zvyklosťami a pracovnými štandardmi (najmä z Indie, Srí Lanky a Filipín).
Úspech náboru sa preto neposudzuje len podľa rýchlosti podpisu zmluvy, ale predovšetkým podľa integrácie pracovníka – jeho schopnosti plnohodnotne fungovať v kolektíve. „Firmy si uvedomujú, že s cudzincami musia pracovať systematicky – už nie ako s krátkodobým riešením, ale ako s trvalou súčasťou pracovnej sily,“ dopĺňa Malo.
Kvalitná adaptácia podľa neho radikálne znižuje fluktuáciu, predchádza konfliktom, skracuje čas na dosiahnutie plnej produktivity a stabilizuje výkon tímov.
Cudzinci už nie sú len záplata
Z najaktuálnejších štatistík je zrejmé, že hoci sa cudzinci uplatňujú najmä ako operátori, montéri a pomocní pracovníci (tvoria vyše 56 % všetkých zahraničných zamestnancov), postupne pribúdajú aj kvalifikovaní remeselníci a technickí experti. Firmy tak menia svoj pohľad a zahraničných pracovníkov vnímajú ako dlhodobý zdroj rastu, nie ako dočasnú záplatu.
Slovensko sa podľa odborníkov môže v nadchádzajúcich rokoch dostať blízko k 15-percentnému podielu zahraničnej pracovnej sily. „Trh práce sa globalizuje a Slovensko sa tomu nemôže vyhnúť. Čím skôr nastavíme transparentné a predvídateľné pravidlá pre zamestnávanie cudzincov, tým ľahšie zvládneme nedostatok pracovníkov,“ uzatvára Malo.
