Bachar v Rakúsku má trojnásobnú mzdu
Slovenská spoločnosť je podobne rozdelená ako česká, kde sa na politické výslnie môže budúci rok vrátiť Andrej Babiš.
„Predchádzajúce vlády Slovensko strašne zadĺžili a Fico to teraz nejako musí vyriešiť,“ pokračuje bachar a štamgast z Café Central Park. „Vôbec sa mi však nepáči, že si ministri najprv zvýšili platy,“ kritizuje rozhodnutie kabinetu z februára tohto roku. Fico si prilepšil o 4676 eur, podpredsedovia vlády o 3373 eur a ministri o 3071 eur. Plat slovenského premiéra sa tak vyšplhal na 11 204 eur brutto, podpredsedov vlády na 9652 eur a ministrov na 8632 eur mesačne.
„Ako bachar beriem 1700 eur mesačne, zatiaľ čo kolegovia v susednom Rakúsku dostávajú na účet 5 až 6 tisíc eur, minimálne trikrát viac. A to som pri väzenskej službe pätnásty rok,“ sťažuje sa Milan.
„Nemusím každý rok jazdiť na zahraničnú dovolenku, chcem ale mať s rodinou určitý štandard. Aspoň taký, že by sme nežili od výplaty k výplate a horko ťažko splácali hypotéku.“ V obdobnej situácii je podľa neho väčšina Slovákov, ktorá pri voľbách toľko nepremýšľa nad politickou minulosťou kandidátov, ako nad populistickými sľubmi, že bude lepšie.
„Ale zatiaľ lepšie nie je,“ sklamane prehodí Milan. Keď u jeho malej dcéry lekári zistili nezhubný nádor, potrebovala francúzske lieky.
„Dve balenia na mesiac, každé za 360 eur. Keď som sa oneskoril so splátkou hypotéky, nikoho nezaujímalo, že to bolo kvôli zdravotnému stavu dieťaťa. Liek mi totiž slovenská zdravotná poisťovňa odmietla preplatiť,“ rozpráva štátny zamestnanec.
„V posledných asi desiatich rokoch je politika stále viac o osobných pomstách. A stále menej pre ľudí,“ uvažuje a pripomína atentát na premiéra.
Urobil si jasné závery, každá nastupujúca vláda sa vraj snaží pomstiť tej minulej, takže tá Ficova premieňa tresty údajne nevinne potrestaným.
A chce naopak potrestať tých, ktorí procesy spustili. Tak vidí slovenskú politiku radový občan žijúci na sídlisku v Prešove.
Vládni babráci
Prešovská piváreň Café Central Park stojí na zlome ulíc Októbrovej (Októbrovej) a Československej armády. Prvý názov oslavuje boľševickú Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu (VRSR) v Rusku z roku 1917, ten druhý trochu bizarne odkazuje na spoločnú armádu z éry Československa. Je to stokrát pomletý citát, ale v Prešove stále platí: „Kto sa nepoučil z dejín, musí ich znova prežívať.“
Na lavičke pred jedným z vchodov sedí 64-ročný Milan Hurný, niekdajší vodič a teraz už penzista.
„Ficova vláda, to sú samí bridilové,“ začína dlhý monológ. Slovenský výraz pre bridily, ktorý použije, znie autentickejšie. Babráci.
„Som úplne nespokojný, táto vláda nič nevie a nedokáže ani nič zariadiť. Sú to len populisti, ktorí tiahnu Slovensko preč z Európskej únie, a už teraz nám kvôli nim hrozí zastavenie dotácií,“ krúti hlavou.
Slováci stále túžia po vodcoch
Nemecký filozof Bedřich Engels (1820-1895) teoreticky premýšľal o komunistickom systéme, ale nedožil sa, keď ho Lenin či Stalin zavádzali do praxe za cenu desiatok miliónov mŕtvych.
„Od časov týchto pokusov máme v celom bývalom sovietskom bloku stále citeľne nižšiu životnú úroveň ako v krajinách, kde sa komunizmu šťastne vyhli,“ myslí si Milan Hurný. „Nemôžeme sa vymaniť z minulosti, takže stále volíme ako niekde v Ázii. Slováci by predsa mali chcieť vo vláde len tých najlepších manažérov, ale oni potrebujú vodcu, tak volia tých najhorších populistov.“
Hurný je na okamžité premenovanie prešovských ulíc s komunistickými názvami. Pýta sa: „Načo máme v Prešovej ulici pomenovanú po československom totalitnom prezidentovi Zápotockom?“
V najhoršej ére Gottwaldovej krutovlády rokoch 1948 až 1953 bol Zápotocký aj predsedom vlády, takže žehnal politickým procesom. Československý režim v tejto ére napríklad za politické činy obesil vyše 190 väzňov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
