Miesto Švajčiarska zásobáreň robotníkov
Na lavičke na kríženie Engelsovej a Fučíkovej ulice sedí aj 49-ročný Kamil Lacko.
„V premenovaní ulíc problém nie je,“ hovorí o návrate Fica do čela vlády. „Rovnako už dnes nikto z mladších na Slovensku netuší, kto to bol Fučík,“ dodá. Má pravdu, ďalší náhodne oslovení tínedžeri o tomto mene nikdy nepočuli. V pivnici na Budovateľskej ulici výčapné tiež nevie, čo sa tu budovalo. „No, neviem, niečo sa tu asi stavalo,“ háda. Že išlo o budovanie socializmu, komunizmu, lepších zajtrajškov a beztriednej spoločnosti, ktorej údajne povládne robotnícka trieda, o tom nemá páru.
Kamil Lacko je sústružník, mnoho rokov pracoval v Nemecku, Holandsku aj Lichtenštajnsku.
„Ľudia volili Fica, pretože verili, že sa budú mať lepšie,“ hovorí. „Ale nebudú, pretože Západ si nepraje, aby ho Východ vôbec niekedy dohnal. Niekdajší premiér Dzurinda sľuboval slovenské Švajčiarsko, v skutočnosti zostávame pre Západ predovšetkým zdrojom lacnej pracovnej sily. Niekto to tak chce, je to globálny biznis…“
Medzi blokmi domov okolo Fučíkovej a Engelsovej ulice sa nesú rôzne teórie načítané na sociálnych sieťach alebo vypočuté od kamarátov. Slovensko už stráca aj slobodné verejnoprávne médiá, takže je stále ľahšie formovať voličov aj sprisahaneckými teóriami či hoaxmi.
„Vojna na Ukrajine skončí do novembra. Rozdrvením Ukrajincov, a potom bude konečne pokoj. Na Slovensko Rusi nepôjdu, my tu nemáme žiadne strategické suroviny ani priemysel,“ verí Lacko.
Od Fučíka k Slotovi
Z Fučíkovej sa ide po ulici Obrancov mieru na námestie Mládeže, to je ďalší komunistický miestopis. Parčík na námestí je obľúbeným stanovišťom prešovských „bratov z mokrej štvrti“, na lavičkách sa tu pije alkohol a každý má za sebou veľký príbeh. Skoro na román.
„V Čechách som ako zvárač a zámočník robil 22 rokov, od Boskovic cez Chrudim až do Plzne a Aše,“ rozpráva 53-ročný Peter Bartko.
A čo súčasná slovenská politika? Odpoveď zaznie do sekundy: „Fico je ko**t! Robí Slovensku hanbu v celej Európskej únii.“
Lukáš Peržel sa narodil v roku 1986.
„Jediným dobrým politikom, ktorého malo Slovensko po revolúcii, bol Ján Slota,“ vyhrkne. Zakladateľ extrémne nacionalistickej Slovenskej národnej strany (SNS) sa preslávil napríklad výrokom, že vyjde do Budapešti na tancoch a „porovnáva ju so zemou“. Teraz SNS vo vláde reprezentuje napríklad ministerka kultúry Martina Šimkovičová.
Zahmlievanie o ruskej invázii
Na lavičkách posedávajú chlapi narodení začiatkom sedemdesiatych rokov, ale aj v novom miléniu. Na ubytovni či bez strechy nad hlavou je možné skončiť v každom veku.
„V lete žijem na ulici, ušetrím za podnájom, ktorý ma v zime vyjde s energiami až na 250 eur mesačne, ale ukrajinskí utečenci to majú skoro zadarmo,“ rozpráva 54-ročný Miroslav Jurčenko. „Najlepšie bolo za komunistov, to som bol mladý,“ pousmeje sa.
Keď za komunizmu, tak za komunizmu. Vraciam sa do Októbrovej ulice, ktorá pripomína zrod prvej komunistickej krajiny na svete – Sovietskeho zväzu. „O politiku sa nestarám, dajte mi pokoj,“ odženie ma pani v strednom veku, keď sa v ulici spýtam na politiku. Väčšinou s novinármi odmietajú komunikovať priaznivci vládnych strán.
„Určite premenovať,“ pohoršuje sa 44-ročný Peter Hrda nad názvom Októbrové ulice, ktorý tu prežíva aj 35 rokov po zamatovej revolúcii.
„Asi najviac mi vadí, že vláda púšťa z väzenia právoplatne odsúdených,“ krúti hlavou nad prepustením prokurátora Dušana Kováčika. Keď sa spýtam na vzťah vládnej koalície k Rusku a vojne na Ukrajine, tak ale začne skôr zahmlievať:
„Veľa vecí o tej vojne nevieme. Nevidíme do toho, a kto vie, ako to všetko bolo naozaj.“ Od nikoho z oslovených v Prešove som vlastne nepočul, že to je prachprostá ruská invázia. Aj také je Slovensko v auguste 2024.
