Republika Náhorný Karabach prestane existovať 1. januára 2024

Etnickí Arménmi z azerbajdžanského odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach sedia na nákladnom aute, ktoré smeruje do mesta Goris v juhoarménskej provincii Sjunik v utorok 26. septembra 2023. Arménsko v utorok uviedlo, že z Arménmi obývaného azerbajdžanského odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach prišlo na jeho územie vyše 13.500 utečencov. Región obsadil Azerbajdžan počas bleskovej vojenskej akcie v utorok a v stredu minulého týždňa. Oblasť Náhorného Karabachu je predmetom dlhodobých sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Medzinárodné spoločenstvo považuje oblasť za súčasť Azerbajdžanu; väčšinu obyvateľstva však tvorili Arméni. Zdroj: FOTO TASR/AP
Reklama

Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan vo štvrtok nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil tiež, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 „prestáva existovať“. Informovala o tom agentúra AFP.

Šahramanjan vo štvrtok podpísal výnos o ďalších krokoch vyplývajúcich zo situácie vzniknutej po 19. septembri, keď azerbajdžanské jednotky pristúpili v Karabachu k „lokálnym protiteroristickým opatreniam“ proti arménskym formáciám. Obyvatelia i úrady v Karabachu informovali o masívnom ostreľovaní. Arménsko oznámilo, že v Karabachu nie je žiadny arménsky vojenský personál.

V ten istý deň Baku oznámilo podmienky ukončenia svojej protiteroristickej operácie: žiadal kapituláciu a odzbrojenie ozbrojených síl regiónu a samorozpustenie miestneho režimu.

Neskôr separatistické vedenie zo Stepanakertu navrhlo Baku zastavenie paľby a začatie rokovaní. Dohoda o prímerí bola dosiahnutá 20. septembra.

Svojím výnosom Šahramanjan nariadil, aby boli do 1. januára 2024 rozpustené všetky štátne inštitúcie a organizácie pod ich rezortnou podriadenosťou a „Republika Náhorný Karabach (Arcach) prestane existovať“.

Obyvateľom Náhorného Karabachu, vrátane tých, ktorí sa nachádzajú mimo republiky, sa po nadobudnutí účinnosti tohto dekrétu nariaďuje, aby sa oboznámili s podmienkami reintegrácie predloženými Azerbajdžanom, aby sa potom mohli slobodne rozhodnúť, či zostanú žiť v regióne.

Vyhláška nadobúda účinnosť ihneď po svojom zverejnení, píše sa v texte výnosu.

Vo výnose sa prízvukuje, že dané rozhodnutie bolo „prijaté v súvislosti so súčasnou zložitou vojensko-politickou situáciou, na základe priority zaistenia fyzickej bezpečnosti a životných záujmov obyvateľov Náhorného Karabachu s prihliadnutím na dohodu, ktorá bola dosiahnutá s Azerbajdžanom za sprostredkovania velenia ruského mierového kontingentu.

Súčasťou tejto dohody je aj voľný, dobrovoľný a nerušený odchod obyvateľov Náhorného Karabachu, vrátane vojenského personálu, ktorý zložil zbrane, so svojím majetkom cez Lačinský koridor.

Predstavitelia Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu už absolvovali dve rokovania o otázke reintegrácie. Obyvatelia Náhorného Karabachu začali z tohto regiónu odchádzať od 24. septembra.

Arménska vláda vo štvrtok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo „65.036 násilne vysídlených osôb“. Podľa oficiálnych údajov žilo v Náhornom Karabachu asi 120.000 etnických Arménov.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia