Zdeněk Troška (71) si s láskou zaspomínal na svoju kolegyňu Helenu Růžičkovú († 67). Pred pár dňami ubehlo 21 rokov, odkedy herečka naposledy vydýchla, a preto sa jej rozhodol vzdať hold prostredníctvom príspevku na sociálnej sieti, v ktorom zdieľal ich spoločné fotky.
Ako informuje portál Život, Troška a Růžičková boli veľmi dobrými kamarátmi a poznali sa celé roky. „Poznali sme sa tridsať rokov a naozaj sme boli jedna duša v dvoch telách. Boli sme naladení na jednu tóninu. A ona vedela, že zomrie 4. januára ráno a keď mi presne 4. januára zavolala Mařenka Formáčková ráno o šiestej, tak som si povedal, že tak predsa len,” povedal v podcaste Robina Sobka režisér.
Režisér si na kamarátku zaspomínal aj prostredníctvom sociálnej siete, ktorú mu spravuje asistent. Tu uverejnil sériu fotiek s popisom: „Moja najlepšia kamarátka. Už 21 rokov baví na nebi svätého Petra a spol. Chýbaš mi,” poslal bozk do neba režisér, ktorý si už užíva dôchodok.
Zdroj: Instagram/zdenektroska_hostice
Komentáre na seba nenechali dlho čakať, no nie všetky boli pozitívne: „Vraj bola zábavná len pred kamerou a inak bola zlá na ľudí v jej blízkosti…” špekulovala jedna z komentujúcich. Na to ihneď zareagoval aj Troška: „Verte mi, že to bola skvelá žena. Bola veľmi milá, láskavá a spravodlivá. A keď si niekto zaslúžil výchovný pohlavok, myslím slovný, tak ho Helenka dala.“
Pošliapaná pamiatka
Růžičková však mala úplne iné plány. Chcela sa vydať za svojho dlhoročného priateľa a kabaretiéra Václava Glazara (†65), a to práve preto, aby jej najbližšia rodina nededila. To sa však nakoniec nestalo.
„Pošliapala všetky spomienky, ktoré po Helene zostali! Vyhodila jej veci, šaty, fotografie… Nemusím niekoho milovať, mať k nemu city – to sa stáva! Ale keď mi spadne do lona miliónové dedičstvo – ako jej dcéram -, snažím sa správať slušne!“ kričal po smrti herečky Glazar, ktorý nemohol herečkinej neveste prísť na meno.
Nevesta mala dokonca dať preč aj Helenkine psy – špicu Coru a kavkazského pasteveckého psa Fandyho odviezla k podnikateľovi na stráženie majetku. Pôvodne mali ísť k kamarátke a opatrovateľke Jaroslave Víchovej. A ako keby to nestačilo, popol Helenkinho manžela, ktorý bol uložený v pomníku na záhrade chaty, nechala vyzdvihnúť a poslala ho na rozptyl na Vinohradský cintorín. „Nechcem tu mať žiadny cintorín. Tam mŕtvi patria,“ vyhlásila nevesta vtedy.
[modula id=“159103″]
