Stretnutie predsedu vlády SR Roberta Fica s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Elyzejskom paláci sa po niekoľkých dňoch stalo predmetom verejnej polemiky. Kým časť médií ho interpretovala ako náznak posunu v zahraničnopolitickej orientácii Slovenska, premiér takýto výklad odmietol a zdôraznil, že rokovanie malo podľa neho mimoriadne vážny a strategický rozmer.
Rozhovor v Paríži sa uskutočnil vo štvrtok 29. januára a Fico sa k nemu vrátil v sobotu prostredníctvom videa zverejneného na sociálnej sieti Facebook. Podľa jeho slov išlo o diskusiu zameranú na „strategického prebudenia EÚ“, nie o zmenu postojov Slovenska. Informuje TASR.
Spor o výklad slov a mlčanie o detailoch
Bezprostredne po schôdzke Macron na sieti X publikoval príspevok, ktorý sa začínal slovami „strategické prebudenie“. Francúzsky prezident v ňom zdôraznil potrebu väčšej jednoty a solidarity v Európskej únii s cieľom posilniť jej nezávislosť. Práve tento text sa stal impulzom pre mediálne interpretácie, s ktorými slovenský premiér nesúhlasí.
„Denník N, SME či Aktuality sa išli pretrhnúť v informovaní, že som vraj urobil nejakú otočku, že Slovensko sa strategicky prebudilo. Ani jedno, ani druhé nie je pravda. Nevynášam informácie z dôverných rozhovorov,“ uviedol Fico podľa prepisu Úradu vlády SR.
Zároveň zdôraznil kontinuitu svojej politiky a spôsobu rokovania so zahraničnými partnermi. „Nikdy nebudem robiť žiadne otočky, na každom stretnutí, bez ohľadu na to, či to je čínsky prezident Si Ťin Pin, ruský prezident Vladimír Putin, americký prezident Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macron či ktokoľvek iný, na prvom mieste je Slovensko a jeho záujmy,“ povedal premiér s tým, že Slovensko bude komunikovať so všetkými, ktorí o to prejavia záujem, vrátane Kuby.
Kritika Bruselu a energetická otázka
Podstatná časť rokovania s Macronom sa podľa Fica týkala fungovania Európskej únie. Premiér otvorene hovoril o potrebe zásadných personálnych zmien v Európskej komisii a ostro kritizoval jej postup v oblasti energetiky. Sporným bodom je plán zakázať dovoz ruského plynu do Európy najneskôr od konca roka 2027.
Tento zákaz členské štáty EÚ definitívne schválili v uplynulom týždni, a to aj napriek nesúhlasu Maďarska a Slovenska. Obe krajiny už avizovali, že pre spôsob hlasovania podajú žalobu na Súdny dvor EÚ.
V tejto súvislosti premiér spochybnil autoritu eurokomisára pre energetiku. „Ako mám, preboha, rešpektovať komisára EK pre energetiku (Dana Jorgensena), ktorý pred dvoma dňami vyhlásil, že sa obáva závislosti EÚ od dovozu skvapalneného plynu z USA. Toho komisára, do kompetencie ktorého patrí schválený návrh EK zastaviť dovoz plynu z Ruska,“ vyhlásil.
Kritické slová smerovali aj na adresu šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej, o ktorej Fico tvrdí, že s ňou podľa jeho názoru nekomunikuje nik z „rozhodujúcich hráčov“. Za najefektívnejšie riešenie by považoval výmenu na poste predsedu Európskej komisie, ktorý v súčasnosti zastáva Ursula von der Leyenová.
Február v znamení samitov a cien energií
Premiér zároveň priblížil svoj program na nasledujúce týždne. Vo februári ho čakajú už skôr dohodnuté a verejne oznámené zahraničné návštevy. Osobitnú pozornosť venuje neformálnemu samitu Európskej rady, ktorý je naplánovaný na 12. februára. Hlavnou témou rokovania má byť konkurencieschopnosť EÚ, pričom dôraz sa bude klásť najmä na vysoké ceny energií.
Krátko po tomto stretnutí sa Fico zúčastní aj na riadnom dvojdňovom zasadnutí lídrov členských štátov v Bruseli. Od európskych lídrov očakáva konkrétne rozhodnutia. „Dúfam, že konečne prejdeme od prázdneho mlátenia slamy ku skutkom, inak sa z Európy stane len kultúrny skanzen pre turistov z Číny,“ poznamenal.
Pohľad do budúcnosti dopravy
Cesty do Bruselu chce predseda vlády využiť aj na návštevu neďalekého mesta, kde funguje automatizovaná mestská hromadná doprava. Ide o technológiu, ktorú vníma s rešpektom, ale aj s obavami.
„Po slovensky povedané autobusy bez vodičov. Autonómne vozidlá vyvolávajú u mňa aj obavy, aj rešpekt, avšak aj na Slovensku budeme musieť o nich uvažovať, podobne ako aj o vyššej miere digitalizácie a robotizácie, to je jedna z ciest, ako riešiť akútny nedostatok pracovnej sily a dôsledky starnutia,“ dodal.
Premiérove vyjadrenia tak naznačujú, že parížske rokovanie nevníma ako symbolický obrat, ale ako súčasť širšej diskusie o smerovaní Európskej únie, jej energetickej politike a schopnosti reagovať na ekonomické a demografické výzvy.
