Južania vedia, ako žiť. Popoludňajšia siesta alias „nap“ alias zdriemnutie je v spodnejších oblastiach Európy nielen odpoveďou na vysoké teploty, ale aj dôležitou súčasťou životného štýlu, ktorá prispieva k celkovému zdraviu a pohode. Prezradíme vám, koľko spať, aby ste si naštartovali fyzičku alebo pamäť, ale nerozbili nočnú spánkovú periódu.
Obchody, banky, reštaurácie a niektoré služby v Grécku, španielskej Andalúzii či talianskom juhu často zatvárajú počas popoludňajších hodín, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť a načerpať nové sily.
Veda je „za“
Nové a nové výskumy dnes ukazujú, že krátky popoludňajší spánok môže pozitívne ovplyvniť vaše fyzické aj psychické zdravie, energiu v druhej polke dňa či zapamätanie si nového, ale aj obnovenie zabudnutého.
Štúdia publikovaná vo vo vedeckom magazíne Heart dokazuje, že ľudia, ktorí si doprajú jedno alebo dve zdriemnutia týždenne, majú nižšie riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody. Ďalší výskum vedený Dr. Manolisom Kallistratosom ukázal, že popoludňajší spánok môže znížiť krvný tlak, podobne ako obmedzenie soli a alkoholu v strave.
Okrem toho, krátke zdriemnutie môže zlepšiť náladu, zvýšiť energiu a podporiť lepšiu koncentráciu.
„Šlofík“ pomáha pamäti
Spánok pomedzi čítaním či študovaním tiež dokáže uľahčiť si zapamätanie si látky, ale aj opätovné pripomenutie si zabudnutých informácií, tvrdí štúdia uverejnená vo vedeckom magazíne Psychological Science. „Predchádzajúce výskumy naznačujú, že spánok po učení je určite dobrou stratégiou, ale my vieme dokázať, že spánok medzi dvoma fázami učenia túto stratégiu výrazne zlepšuje,“ hovorí Stephanie Mazza, vedecká psychologička z univerzity vo francúzskom Lyone.
Ani priveľa, ani primálo
Optimálna dĺžka popoludňajšieho zdriemnutia závisí od jeho účelu:
😴 10-20 minút → Najlepší na rýchlu regeneráciu energie, bdelosť a koncentráciu. Neprejde do hlbokého spánku, takže po zobudení človek nepociťuje tzv. „spánkovú opitosť“ (grogginess).
😴 30 minút → Môže pomôcť kognitívnym funkciám, ale niektorí ľudia sa po ňom cítia ospalí, pretože sa dostanú do hlbšej fázy spánku.
😴 60 minút → Podporuje pamäť a učenie, pretože zahŕňa hlbší spánok (slow-wave sleep), ale môže byť ťažšie sa po ňom prebrať.
😴 90 minút → Jeden kompletný spánkový cyklus, ktorý zlepšuje kreativitu, emocionálnu stabilitu a učenie. Keďže zahŕňa REM fázu, pomáha pri konsolidácii spomienok a po zobudení sa človek necíti unavený.
- Ak potrebujete rýchly „refreš“ síl, ideálnych je 10-20 minút.
- Ak sa učíte alebo snažíte duševne zregenerovať, pomôže vám 60-90 minút.
- Dôležité je neprekročiť 90 minút, aby ste si nenarušili nočný spánok.
Čas si zdriemnuť
V rámci výskumu, ktorý absolvovalo 40 dospelých ľudí rozdelených do skupín „spánková“ a „bdelá“, všetkým v náhodnom poradí ukázali 16 slov preložených z francúzštiny do svahilčiny.
Po preštudovaní prekladu za 7 sekúnd sa slovo v svahilčine zobrazilo na obrazovke počítača a dobrovoľníci mali zadať jeho francúzsky preklad. Správne preloženú dvojicu im potom na štyri sekundy ukázali. Akékoľvek slovo, ktoré nebolo preložené presne, sa znova zobrazilo.
Dvanásť hodín po prvej skúške dobrovoľníci robili úlohu znova s celým zoznamom slov, nie všetky však preložili správne. „Bdelá“ skupina mala prvú skúšku v dopoludňajších hodinách a druhú neskôr počas dňa. „Spánková“ skupina absolvovala prvý tréning vo večerných hodinách, išla si ľahnúť, a druhú vykonala dopoludnia nasledujúceho dňa.
Silnejšie spomienky
Na prvej skúške neboli žiadne rozdiely vo výkone. Na druhej skúške sa však dobrovoľníci, ktorí si medzi reláciami pospali, spomenuli asi na 10 zo 16-tich slov, zatiaľ čo tí, ktorí nespali, len na 7,5 slova. „Spomienky, ktoré neboli vyslovene prístupné na začiatku opätovného učenia, sa, zdá sa, spánkom nejakým spôsobom pretransformovali,“ hovorí spánková odborníčka Stephanie Mazza. „Toto prekódovanie počas spánku by mohlo pomôcť ušetriť čas na opakovanie učiva,“ dodáva.
