Cena ročnej diaľničnej známky na Slovensku zostane aj v budúcom roku nezmenená. Vodiči tak za jej zakúpenie zaplatia 90 eur. Hoci sa táto suma môže zdať vysoká v porovnaní s minulosťou, v porovnaní so susednými krajinami stále patrí k tým nižším. Paradoxne, lacnejšie diaľnice ako u nás majú len vo Švajčiarsku.
Po rokoch, keď diaľničná známka stála najskôr 50 a potom 60 eur, sa cena postupne vyšplhala na dnešných 90 eur. Napriek očakávaniam však v roku 2026 nedôjde k žiadnej úprave cien. Motoristi si tak môžu vydýchnuť – aspoň na jeden rok. Informuje o tom portál Autoviny.
Slovensko: 90 eur za 365 dní na diaľnici
Na Slovensku už niekoľko rokov platí systém 365-dňovej známky, ktorej platnosť začína plynúť od dátumu zakúpenia. Starý model kalendárne viazaných známok bol zrušený.
Ročná diaľničná známka bude teda aj v budúcom roku stáť rovnakých 90 eur – bez ohľadu na to, kedy si ju vodič kúpi.
V porovnaní so susedmi však Slováci stále neplatia najviac. V Rakúsku, Maďarsku či Česku už cena ročných známok prekročila hranicu 100 eur a podľa tamojších ministerstiev dopravy bude ďalej rásť.
Švajčiarsky paradox: Lacnejšia známka, ale bez alternatív
Zaujímavý kontrast ponúka Švajčiarsko, kde ročná diaľničná známka stojí len 40 frankov, čo je v prepočte približne 43 eur. Cena sa nemenila už dlhé roky a zostane rovnaká aj v roku 2026.
Nové známky sa začnú predávať 1. decembra 2025 a platia až do konca januára 2027.
Švajčiarsko zároveň patrí medzi málo krajín, ktoré si zachovali papierovú diaľničnú nálepku – popri digitálnej verzii. Kým Rakúsko ju plánuje od budúceho roka definitívne zrušiť, Švajčiari ju ešte ponechajú aspoň niekoľko rokov.
Kvalitné diaľnice a férová cena
Odhaduje sa, že vo Švajčiarsku žije približne 20-tisíc Slovákov, ktorí si ročne kupujú tamojšiu diaľničnú známku. Ďalšie tisíce vodičov krajinou len prechádzajú počas ciest na dovolenku.
Tamojšie diaľnice patria medzi najkvalitnejšie v Európe a cena známky je vzhľadom na ich údržbu pre mnohých prekvapivo nízka. Aj napriek tomu má systém jednu výraznú nevýhodu – neexistuje žiadna kratšia verzia známky.
Každý vodič zaplatí plnú sumu
Vo Švajčiarsku nepoznajú 10-dňové, mesačné ani 365-dňové známky. Každý, kto chce po diaľnici prejsť, musí zaplatiť plnú sumu 40 frankov – aj keď krajinu len prechádza.
To síce znamená, že štát vyberie vysoké príjmy aj od tranzitujúcich motoristov, no pre turistov či krátkodobých návštevníkov je to pomerne nevýhodné.
Aj keď sa u nás diskutuje o možných úpravách cien či zavedení kratších časových verzií známok, v roku 2026 ostáva všetko po starom. Slovenskí vodiči teda zaplatia za ročnú diaľničnú známku 90 eur – čo je síce výrazne viac než vo Švajčiarsku, no stále menej než u väčšiny našich susedov.
Cestná daň
Vo Švajčiarsku sa okrem diaľničnej známky platí aj cestná daň, ktorá tvorí významnú časť príjmov štátu určených na údržbu a rozvoj cestnej siete. Táto daň je povinná pre všetkých majiteľov motorových vozidiel a jej výška sa odvíja od celkovej hmotnosti vozidla, typu pohonu a v niektorých kantónoch aj od objemu motora či emisií CO₂.
Cieľom systému je, aby každý vodič prispieval primerane miere, akou jeho vozidlo zaťažuje infraštruktúru. V praxi to znamená, že napríklad majitelia ťažkých SUV či dodávok platia viac ako vodiči malých osobných áut. Cestná daň sa platí spravidla raz ročne spolu s administratívnymi poplatkami pri registrácii vozidla.
Príjmy z cestnej dane putujú priamo do rozpočtu určeného na údržbu ciest, tunelov a mostov, ale aj na ekologické projekty, ktoré majú znižovať dopravnú záťaž a podporovať verejnú dopravu.
Konflikt s Európou a otázka budúcnosti spaľovacích motorov
Európska únia plánuje úplne zakázať predaj nových vozidiel so spaľovacím motorom od roku 2035. Tento krok má viesť k 100-percentnému zníženiu emisií CO₂ v doprave. Nemecká asociácia však upozorňuje, že tento cieľ je momentálne nerealistický. Spolu s odborovou organizáciou IG Metall žiada, aby EÚ umožnila technickú flexibilitu – teda aby sa zohľadnili hybridné autá alebo vozidlá na syntetické palivá.
Podľa VDA by zákaz spaľovacích motorov mohol viesť k sociálnym a ekonomickým problémom, keďže desiatky miliónov áut na cestách ešte dlhé roky zostanú funkčné. Preto navrhujú prehodnotenie cieľov a otvorenie priestoru pre viacero paralelných riešení namiesto výlučného zamerania na elektromobilitu.
Hildegard Müller, prezidentka VDA, pripomína, že aj keby sa do roku 2030 v Nemecku predalo 15 miliónov elektromobilov, na cestách by stále jazdilo približne 40 miliónov áut so spaľovacím motorom. To znamená, že elektromobilita sama o sebe nedokáže zabezpečiť rýchlu dekarbonizáciu. Z tohto dôvodu je podľa asociácie nevyhnutné rozvíjať aj iné formy ekologického pohonu – najmä obnoviteľné palivá.
VDA preto plánuje do roku 2045 úplne nahradiť tradičné palivá tými obnoviteľnými. Súčasťou návrhov je aj povinnosť pre čerpacie stanice, aby ponúkali vyšší podiel týchto ekologických palív, čím by sa stali dostupnejšie aj pre bežných vodičov.
Syntetické palivá sú cesta k klimatickej neutralite
Syntetické palivá sa od klasických líšia spôsobom výroby. Vznikajú kombináciou vodíka a oxidu uhličitého, pričom vodík sa získava elektrolýzou vody pomocou energie z obnoviteľných zdrojov.
Tento proces vytvára tzv. uzavretý uhlíkový cyklus – množstvo CO₂, ktoré sa pri spaľovaní uvoľní, je rovnaké ako to, ktoré sa využilo pri výrobe paliva.
V praxi to znamená, že vozidlo poháňané syntetickým palivom síce produkuje emisie, ale celkový dopad na klímu je nulový. Problémom zatiaľ zostáva cena. Výroba je technologicky náročná a drahá, čo sa zrejme premietne do vyšších cien na čerpacích staniciach. Napriek tomu odborníci vidia v e-palivách veľkú nádej pre zachovanie spaľovacích motorov v ekologickejšej podobe.
