Serhij Hrebinyk sa v júni 2025 po viac než troch rokoch konečne dostal z ruského zajatia. Pre jeho rodinu v severovýchodnom Trostjanci to bol okamih úľavy. Realita však bola tvrdá – mladík, ktorého si pamätali ako veselého a usmiateho, sa vrátil ako človek poznamenaný traumou a spomienkami, o ktorých sa ťažko hovorí.
Cesta do vojny a zajatia
Hrebinyk vstúpil do ukrajinskej armády v roku 2019 po povinnej ročnej službe. Po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 slúžil ako mechanik v 36. námornej brigáde v Mariupole, meste, ktoré sa stalo symbolom ukrajinského odporu. Informuje portál zpravy.aktualne.cz.
„Ten deň mesto stíchlo, akoby niekto stlačil tlačidlo. Ako keby nebola žiadna vojna, ako keby ste neboli obkľúčení,“ spomína Hrebinyk na deň, keď padol do ruského zajatia 12. apríla 2022.
Jeho brigáda sa musela vzdať, čo znamenalo začiatok viac ako trojročného utrpenia v štyroch rôznych ruských väzniciach. Hrebinyk opisuje každodenné bitky, hlad a zdravotné problémy po údere do hlavy. Niekoľko spoluväzňov, ktorých poznal, pobyt v zajatí neprežilo.
„Hovoril som si: dobre, budúci mesiac ma prepustia. Keď sa tak nestalo, presunul som nádeje na ďalší mesiac,“ spomína. Silu mu dodávali knihy – prečítal ich viac než dvesto – a šachové turnaje, ktoré organizovali dozorcovia. Kľúčové však boli aj správy od nových zajatcov: „Bolo to ako živé televízne vysielanie. Hneď sme sa pýtali, čo sa deje doma.“
Zmena domova a rodiny
Medzitým sa doma udiali dramatické zmeny. Hrebinykova sestra Anna porodila syna, jeho najlepší priateľ padol v boji a Trostjanec prešiel ruskou okupáciou – domy boli spálené a znovu opravené. Nad obzorom sa stále objavovali ruské drony a USA mali nového prezidenta – Donalda Trumpa.
Po 1157 dňoch v zajatí bol Hrebinyk 12. júna 2025 prepustený pri výmene väzňov. Rodina o jeho osude do poslednej chvíle netušila. „Všetci sa na mňa dívali s nádejou. Držali fotografie svojich blízkych a pýtali sa, či som ich nevidel. Dodnes cítim tíhu tej chvíle. Prečo prepustili mňa a nie ich?“ spomína Hrebinyk na prvé momenty slobody.
Návrat a rehabilitácia
Po prepustení podstúpil Hrebinyk výsluch ukrajinskými službami a rehabilitáciu v sanatóriu v Kyjeve. Následne sa vrátil domov na krátku dovolenku. Rodina očakávala dlhé rozhovory, no realita bola iná.
„Býval veselý a spoločenský. Teraz sa často ponorí do vlastných myšlienok,“ opisuje sestra Anna. Hrebinyk si sám uvedomuje, že sa zmenil – zvuk praskajúcich dverí mu pripomína razie dozorcov, trápia ho výpadky pamäti a sny o bojoch v Mariupole.
Hľadanie novej cesty
Mladík sa snaží nájsť nový zmysel života. Chodí chytať ryby s priateľmi, cvičí vo svojej starej škole a trávi čas so synovcom. Jeho otec je poštár a teraz roznáša listy v nepriestreľnej veste, matka pracuje na stanici. Jeho budúcnosť je však neistá. Hrebinyk zvažuje návrat do armády alebo odchod do zahraničia.
