Orbán reagoval verejne a mimoriadne tvrdo. „Brusel dnes prekračuje Rubikon,“ napísal v piatok na sociálnych sieťach. Podľa neho ide o zásadné porušenie doterajšej praxe aj samotných zmlúv EÚ.
„Predmetom hlasovania sú zmrazené ruské aktíva, o ktorých sa doteraz hlasovalo každých šesť mesiacov členskými štátmi EÚ, pričom výsledkom boli jednomyseľné rozhodnutia. Dnešným postupom Brusel ruší požiadavku jednomyseľnosti jedným ťahom pera, a to zjavne nezákonným spôsobom.“ Informuje portál Euronews.
Maďarský premiér zašiel ešte ďalej, keď obvinil Európsku komisiu z popierania základných princípov právneho štátu. „Dnešné rozhodnutie ukončí právny štát v Európskej únii a európski lídri sa postavia nad pravidlá,“ odkázal. „Namiesto zabezpečenia dodržiavania zmlúv EÚ Európska komisia systematicky znásilňuje európske právo.“
Prečo Komisia siahla po článku 122
Komisia svoj postup obhajovala tvrdením, že dôsledky plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu predstavujú hospodársku núdzovú situáciu pre celý blok. Podľa jej argumentácie mali vojnové šoky „vážny hospodársky dopad“ na EÚ, spôsobili „vážne narušenia dodávok, vyššiu mieru neistoty, zvýšené rizikové prirážky, nižšie investície a spotrebiteľské výdavky“. Ako ďalší faktor uviedla sériu hybridných hrozieb vrátane prenikania dronov, sabotáží a dezinformačných kampaní.
Článok 122 bol v minulosti použitý aj počas pandémie COVID-19 či energetickej krízy, keď EÚ čelila mimoriadnym hospodárskym otrasom. Tentoraz má zabezpečiť, aby Rusko nemohlo získať späť prostriedky, ktoré sú kľúčové pre finančnú podporu Ukrajiny.
Maďarsko ako dlhodobý problém EÚ
Napätie medzi Budapešťou a Bruselom nie je nové. Maďarsko je od roku 2018 predmetom konania podľa článku 7 pre závažné a systémové porušovania základných hodnôt EÚ vrátane princípov právneho štátu. Od roku 2022 má zároveň zadržanú významnú časť eurofondov v rámci Mechanizmu rozpočtovej podmienenosti, ktorý viaže prístup k miliardám eur na reformy v oblasti právneho štátu.
Orbánova vláda opakovane využívala pravidlá jednomyseľnosti na spomaľovanie alebo blokovanie rozhodnutí EÚ, často ako vyjednávací nástroj. Sám premiér to v roku 2024 opísal bez diplomatických obalov: „Sme pieskom v stroji, palicou medzi kolesami, tŕňom pod nechtom.“
Reakcia Moskvy a právne dozvuky
Krátko po rozhodnutí EÚ oznámila Ruská centrálna banka, že začína právne kroky na „náhradu škôd“. Ako terč kritiky označila najmä Euroclear, ktorý podľa nej bráni uvoľneniu aktív. Európska komisia tieto tvrdenia v piatok odmietla a žalobu označila za „špekulatívnu“ a neopodstatnenú.
Celý spor sa odohráva na pozadí pokračujúcej vojny na Ukrajine a rastúceho napätia medzi EÚ a Ruskom. Len niekoľko dní pred rozhodnutím Bruselu, 10. decembra 2025, zasiahli ruské raketové útoky energetickú infraštruktúru vrátane elektrárne spoločnosti DTEK, čo ešte viac podčiarklo citlivosť otázky financovania obnovy a obrany krajiny.
Ešte 28. novembra 2025 sa maďarský premiér zúčastnil na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli v Moskve.
