Kabinet Roberta Fica prezentuje potrebu šetriť a prijímať nové daňové opatrenia, no detailný pohľad na návrh štátneho rozpočtu ukazuje opačný trend. Napriek deklarovanej konsolidácii verejných financií majú mzdy štátnych zamestnancov vo väčšine inštitúcií rásť. Najvýraznejšie si polepší Ministerstvo obrany, kde sa plánuje takmer 20-percentný nárast mzdových výdavkov.
Podľa údajov, ktoré analyzoval Inštitút ekonomických a spoločenských štúdií (INESS), bude v roku 2026 rásť mzdový rozpočet v 24 z 38 štátnych organizácií. Naopak, pokles sa očakáva len v štrnástich prípadoch. Celkový objem výdavkov na mzdy má dosiahnuť približne 16 miliárd eur, čo je medziročný nárast o 900 miliónov, uvádza portál Aktuality.
Obrana zaznamenáva najprudší rast, pričom dokument neuvádza konkrétne vysvetlenie dôvodov. Ide o najvyšší skok spomedzi všetkých rezortov.
Analytici upozorňujú na rozpory
Ekonomický analytik Radovan Ďurana upozorňuje, že rozpočtové tabuľky rozbíjajú naratív o úsporách. Podľa neho si štát sám sebe dopraje, zatiaľ čo od občanov očakáva vyššie daňové zaťaženie. Poukazuje tiež na rast počtu pracovných miest v štátnej správe – na rok 2026 sa počíta s navýšením limitov o ďalších 239 pozícií.
Vládne argumenty, že mzdové výdavky rastú najmä kvôli zvýšeniu platov učiteľov a zdravotných pracovníkov, označil za nepresvedčivé. Deficit podľa neho nezaujíma, aké ospravedlnenie vláda použije.
Najväčšie otázniky sa viažu k rezortu obrany, kde chýba akékoľvek odôvodnenie masívneho navýšenia miezd. Odborníci tvrdia, že by malo byť jasne pomenované, čo takýto krok prinesie občanom – napríklad posilnenie obranyschopnosti alebo splnenie medzinárodných záväzkov.
Nie všade sa utráca viac
Z analýzy zároveň vyplýva, že v štrnástich inštitúciách mzdové náklady klesnú. Najväčšie škrty sa týkajú ministerstva pôdohospodárstva. Hoci ide o menšiu časť celkového obrazu, poukazuje to na možnosť úspor aj v iných rezortoch.
Podľa odborníkov by minimom v čase konsolidácie malo byť zmrazenie platov v administratíve. Ďurana zastáva názor, že ak štát potrebuje v niektorom sektore mzdy navýšiť, mal by to vykryť úsporami inde – napríklad odpredajom majetku, ktorý štát dlhodobo nevyužíva.
Analytik Matej Bajzík však upozorňuje, že plošné škrty môžu byť kontraproduktívne. Odporúča radšej diferencovaný prístup – obmedziť rast v podporných a administratívnych pozíciách, neobsadzovať automaticky uvoľnené miesta a zlučovať oddelenia s rovnakou agendou. Obaja analytici sa zhodujú, že rast miezd má zmysel tam, kde prináša konkrétne výsledky – napríklad skrátenie čakacích lehôt, efektívnejšie poskytovanie služieb alebo splnenie záväzkov voči Európskej únii. Ako príklad uvádzajú Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy, kde dočasné zvýšenie môže pomôcť splniť európske míľniky a zabezpečiť prílev financií.
Napriek rozsiahlemu rozpočtu vláda podľa analytikov zanedbala základný krok – preverenie efektivity fungovania úradov. Chýbajú systematické audity, ktoré by ukázali, kde štát vykonáva činnosti duplicitne alebo neefektívne. Bez týchto dát nie je možné určiť, o koľko by sa mzdové výdavky mohli reálne znížiť. Rozpočet na rok 2026 tak vyvoláva pochybnosti o konzistentnosti vládnej politiky. Zatiaľ čo verejnosť sa pripravuje na nové daňové zaťaženie, štátne inštitúcie vo veľkej miere navyšujú vlastné mzdové rozpočty bez jasného zdôvodnenia, aký prínos to prinesie občanom.
