Slovenským mestám a obciam reálne hrozí, že v ich pokladniciach skončí o 64 miliónov eur menej, než pôvodne plánovali.
Najnovšie odhady ministerstva financií koriguje očakávané príjmy smerom nadol, čo vyvoláva vlnu obáv naprieč celou samosprávnou správou. Nie je preto vylúčené, že by v pokladniciach miest a obcí skončilo o desiatky miliónov eur menej, než sa očakávalo.
Nečakaný výpadok v rozpočtoch
Ako informuje STVR, dôvodom je predovšetkým nižší výnos z dane z príjmu fyzických osôb, ktorý je pre lokálne rozpočty kľúčovým pilierom.
Väčšina radníc a obecných úradov zostavovala svoje hospodárenie na rok 2026 podľa septembrových čísel, ktoré boli podstatne optimistickejšie.
Súčasná korekcia tak vytvára nečakanú dieru v rozpočtoch, ktorá sa môže priamo dotknúť kvality života občanov. Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera budú tieto zdroje citeľne chýbať v investičných projektoch.
„Týchto 64 miliónov bude mestám a obciam chýbať na rekonštrukcie ciest, na modernizáciu mostov, na rozširovanie služieb pre občanov,“ tvrdí Lunter.
Existenčné problémy obcí
Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pritom už v minulom roku naznačovali, že vládne predpoklady stoja na hlinených nohách. Analytik RRZ Pavol Majher vysvetlil, že za prepadom stojí najmä ekonomická realita na trhu práce.
„Hlavný faktor, ktorý ovplyvňuje výpadok pri obciach a VÚC, je pomalší rast miezd, ktorý sa následne premieta do nižšieho výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý sa prerozdeľuje obciam,“ vysvetlil Majher.
V prepočte na jedného obyvateľa ide o stratu zhruba desať eur. Pre veľké metropoly je to citeľný výpadok, no pre malé obce s obmedzeným rozpočtom môže ísť o existenčný problém, ktorý ochromí ich rozvojové plány.
Ohrozené oblasti
Predstavitelia samospráv varujú, že ak štát výpadok nevykompenzuje, budú musieť pristúpiť k nepopulárnym škrtom. Jozef Božík, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátor Partizánskeho, vidí priestor len vo výdavkovej časti – teda tam, kde to ľudia pocítia najviac.
Najviac ohrozenými oblasťami sú napríklad v športe a mládeži, kde sa zníži podpora detských klubov a športovísk. Ďalej sa finančný výpadok negatívne dotkne kultúry, kedy budú okresané dotácie na miestne podujatia a prevádzku kultúrnych domov.
V neposlednom rade sa môžu problémy vyskytnúť pri napĺňaní projektov, ktoré majú za cieľ rozvíjať mesto či obec, keďže samospráva nebude mať dostatok prostriedok na spoluúčasť pri eurofondových výzvach.
Primátor Brezna Tomáš Abel dodáva, že priestor na ďalšiu konsolidáciu je takmer nulový: „Rozpočty samospráv sú už tak napäté dnes, že konsolidovať akýmkoľvek spôsobom – či v mestách, či v obciach, je naozaj problematické,“ ozrejmil.
Situácia nie je taká dramatická
Rezort financií pod vedením Ladislava Kamenického pripúšťa zmenu v číslach, no situáciu nevidí tak dramaticky ako samosprávy. Argumentuje tým, že napriek výpadku oproti prognóze dostanú mestá a kraje medziročne viac peňazí.
„Reálne by mestá, obce a samosprávne kraje mali v roku 2026 na daňových príjmoch vrátane miestnych daní dostať až o približne 320 miliónov eur viac ako v roku 2025, čo znamená medziročný nárast príjmov o viac než sedem percent,“ uviedol rezort v oficiálnom stanovisku.
Ako zaplátať dieru?
Samosprávy stoja pred dilemou, ako dieru zaplátať. Eva Balážová z Asociácie komunálnych ekonómov naznačuje, že v hre je opäť zvyšovanie miestnych poplatkov a daní z nehnuteľností.
„Je čas uvažovať znova o výške miestnych daní a poplatkov pre možno to ďalšie obdobie. Lebo už tohto roku sú veci dané. A takisto tlak na využitie existujúcich rezerv,“ vysvetlila Balážová.
Situáciu komplikuje fakt, že ide o rok, kedy sa finišuje s viacerými dôležitými stavbami a projektmi. Akýkoľvek finančný otras v tejto fáze môže ohroziť ich dokončenie v termíne.
