Konsolidačný balíček vlády sa dotkne takmer každého, no nie všetkých rovnako. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazuje výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva – od relatívne miernych dopadov na seniorov až po citeľné zaťaženie pracujúcich rodín a živnostníkov. Zároveň spochybňuje aj vládne čísla o ozdravení verejných financií a varuje pred ďalším rastom dlhu.
Z údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) podľa Pravdy vyplýva, že prijaté konsolidačné opatrenia majú výrazne nerovnomerný vplyv na rôzne typy domácností. Kým niektoré skupiny pocítia zmeny len minimálne, iné budú niesť podstatne väčšiu časť bremena ozdravovania verejných financií. Rozdiely sa pritom neprejavujú len v krátkodobom horizonte, ale aj v dlhodobom pohľade na celý život jednotlivých generácií.
Seniori zasiahnutí najmenej, príjmy klesnú len mierne
Najmiernejší dopad pocítia podľa analýzy rodiny seniorov a domácnosti bez pracovného príjmu. V roku 2026 sa ich disponibilné príjmy znížia v priemere len o 0,6 percenta. V prípade seniorských domácností to predstavuje ročný výpadok približne 65 eur.
Ak sa dopady rozpočítajú na zvyšok života súčasných starobných dôchodcov, ide o priemerný ročný vplyv na úrovni 62 eur na osobu. Za týmto relatívne nízkym zásahom stojí najmä dočasné zmrazenie 13. dôchodku v rokoch 2026 až 2028, ktoré podľa RRZ významne tlmí negatívne dôsledky konsolidácie pre túto skupinu obyvateľstva.
Úplne odlišný obraz prinášajú čísla pre zvyšok populácie. V dôsledku prijatých opatrení sa v roku 2026 znížia disponibilné príjmy rodín a jednotlivcov v priemere o 2,1 percenta. V peňažnom vyjadrení to znamená priemerný výpadok 376 eur ročne na domácnosť.
Tento priemer však zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými typmi rodín, najmä podľa toho, či ide o ekonomicky aktívne domácnosti a akú formu príjmu majú ich členovia.
Najväčšiu ťarchu ponesú pracujúce rodiny s deťmi
Najviac zasiahnuté budú rodiny v produktívnom veku, ktoré majú pracovný príjem. U jednotlivca bez detí RRZ vyčíslila ročný dopad na 247 eur, čo predstavuje pokles príjmu o 2,2 percenta.
Ešte výraznejší zásah čaká rodiny s deťmi. V prípade domácnosti dvoch rodičov s jedným dieťaťom sa disponibilný príjem zníži v priemere o 742 eur ročne. Rodiny s dvoma deťmi pocítia ešte vyšší výpadok, ktorý RRZ odhaduje až na 858 eur ročne.
Tieto čísla podľa analytikov jasne ukazujú, že konsolidácia sa najviac dotkne strednej triedy, ktorá je zároveň hlavným zdrojom daňových a odvodových príjmov štátu.
Absolútne najhoršie sú na tom podľa správy rodiny, v ktorých aspoň jeden dospelý pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dopad na rodiny s deťmi, kde je aspoň jeden člen SZČO, dosahuje v priemere až 1 056 eur ročne.
Pre porovnanie, domácnosti s deťmi, v ktorých nikto nepodniká ako živnostník, budú čeliť približne polovičnému finančnému zásahu. RRZ týmto poukazuje na skutočnosť, že značná časť konsolidačných opatrení je namierená práve na zdanenie práce a podnikania.
Mladšie generácie zaplatia viac aj v dlhodobom horizonte
Z pohľadu vplyvu na jednotlivé ročníky počas celého života vychádza konsolidácia najdrahšie pre dnešné generácie v produktívnom veku. Podľa výpočtov RRZ budú k ozdravovaniu verejných financií prispievať v priemere sumou 152 eur ročne na osobu počas zvyšku života.
Najvýraznejšie dopady pritom čakajú ľudí na začiatku pracovnej kariéry. V ich prípade sa ročný príspevok ku konsolidácii pohybuje okolo 200 eur, čo analytici označujú za významné dodatočné zaťaženie mladších ročníkov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň výrazne spochybňuje vládou komunikované čísla o efektívnosti konsolidačného balíčka. Podľa jej analýzy opatrenia v roku 2026 znížia deficit len o 1,6 miliardy eur, čo predstavuje približne 60 percent z pôvodne deklarovaného prínosu 2,7 miliardy eur.
Dlhodobý pozitívny vplyv balíčka na verejné financie RRZ odhaduje na úrovni 0,9 percenta HDP. Po započítaní ďalších nových výdavkových opatrení v rozpočte sa však celkový efekt na udržateľnosť verejných financií zníži len na 0,3 percenta HDP.
Riziko rastúceho dlhu pretrváva
Analytici RRZ varujú, že napriek konsolidácii zostáva trajektória verejného dlhu neudržateľná. Do roku 2029 by mal dlh Slovenska vzrásť až na úroveň 73,4 percenta HDP.
Kritike čelí aj samotná štruktúra balíčka. Takmer polovicu jeho váhy tvoria opatrenia zamerané na zdanenie práce a kroky, ktoré zaťažujú investície. Podľa RRZ toto nastavenie znižuje kumulatívny prínos konsolidácie do roku 2029 až o 1,2 miliardy eur. Výsledkom má byť pomalší pokles budúcich deficitov a predĺženie obdobia, počas ktorého bude musieť štát verejné financie ozdravovať.
