Ruskí športovci prežívajú ďalšiu studenú sprchu. Očakávali, že po dvoch rokoch izolácie sa konečne vrátia na medzinárodnú scénu, no rozhodnutie Medzinárodnej lyžiarskej a snoubordovej federácie (FIS) ich plány úplne zničilo. Rada FIS totiž odmietla umožniť Rusom a Bielorusom účasť v kvalifikácii na Zimné olympijské hry 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo.
Týmto krokom sa ich sen o olympiáde rozplynul ešte skôr, ako vôbec začal. Podľa vyhlásenia federácie je rozhodnutie konečné — športovci z oboch krajín sa na februárových hrách nepredstavia.
„Sme si istí, že sa v konflikte na Ukrajine nič nezmenilo k lepšiemu. Sme teda spokojní s tým, ako dopadlo hlasovanie. Vojna by nemala byť odmenená účasťou na olympiáde,“ uviedla prezidentka nórskeho lyžiarskeho zväzu Tove Moe Dyrhaugová. Jej postoj podporil aj hviezdny bežec Johannes Hösflot Klaebo, ktorý pre médiá dodal, že „pokiaľ bude vojna pokračovať, zákaz Rusov musí zostať v platnosti“.
Falošná nádej pre Rusko
Zaujímavé je, že samotný prezident FIS Johan Eliasch sa zasadzoval za návrat Rusov a Bielorusov do medzinárodných súťaží. V zákulisí sa preto hovorilo, že dvere k olympiáde sú pre nich opäť pootvorené. Ako však napísal ruský novinár Oleg Šamonajev zo sport-express.ru, „odpor Nórov, Fínov a Kanaďanov v Rade FIS sa ukázal byť až príliš silný“.
Rusi verili, že zákaz bude zrušený. Nádej posilňovali aj signály, že väčšina európskych krajín by mohla súhlasiť s kompromisom. Realita však dopadla presne opačne. Hlavný tréner ruskej reprezentácie Jurij Borodavko reagoval rozčarovane: „Čakal som, že nás zoberú na olympiádu. Nóri a škandinávska lobby však zvolili tvrdý postoj. Zašli až tak ďaleko, že pohrozili bojkotom, ak Rusom dovolia súťažiť. Pridali sa k nim aj Francúzi a ďalšie európske krajiny.“
Niektorí športovci si boli svojou účasťou istí. Bežec Savelij Korostelev pred rozhodnutím FIS povedal, že „na 95 percent si myslí, že bude na olympiáde v Miláne“. Po zverejnení verdiktu sa však jeho sen rozplynul ako para nad hrncom.
Hnev a poníženie
Z Ruska prichádzajú po rozhodnutí federácie poriadne tvrdé odkazy. Olympijská víťazka Veronika Stepanovová napísala, že je pripravená niesť následky za podporu svojej krajiny. „Vladimir Putin je môj prezident a moja krajina má vždy pravdu. Pokiaľ je toto dôvod, prečo mi nejaké bezmenné a pochybné osoby nedovolia súťažiť na medzinárodnej scéne, potom je to cena, ktorú som pripravená zaplatiť,“ vyhlásila pre ruské médiá.
Ešte drsnejšie slová zvolil bývalý olympijský šampión v biatlone Alexander Tichonov, ktorý sa rozhodol zaútočiť na Fínsko. Jeho reakcia vyvolala šok aj doma. „Z toho prekliateho Fínska by som urobil Hirošimu, ako ponaučenie pre všetky ostatné krajiny,“ povedal Tichonov podľa ruských médií s odkazom na japonské mesto, ktoré v roku 1945 zničila jadrová bomba.
Tichonov zároveň kritizoval aj vlastných funkcionárov a politiku ruského športu. „Musíme myslieť na šport, nie na politiku. Všetko sa im to pomiešalo. Už za čias Sovietskeho zväzu som hovoril, že okrem vojakov a námorníkov nemáme kamarátov. Prestaňte fňukať, buďte dominantní. Kto sme my, čo sa týka veľkosti územia, a kto je Európa? Kto tu má rozhodovať?“ dodal rozhorčene.
Rozhodnutie FIS sa tak stalo ďalším míľnikom v napätých vzťahoch medzi Ruskom a svetovým športom. Zatiaľ čo Nóri, Fíni a ďalšie krajiny hovoria o spravodlivosti a solidarite s Ukrajinou, Rusi vidia v celom procese politickú hru. V zákulisí sa čoraz hlasnejšie hovorí, že ruskí športovci zrejme budú nútení pokračovať len v domácich súťažiach — a to na neurčito.
Olympiáda v Miláne a Cortine d’Ampezzo sa tak uskutoční bez nich. No emócie, ktoré rozhodnutie vyvolalo, budú v Rusku rezonovať ešte veľmi dlho.
