Napätie v ruskom hospodárstve už neskrývajú iba zahraniční pozorovatelia. Podľa informácií, ktoré sa dostali na verejnosť prostredníctvom uniknutej internej komunikácie, sa na možný prudký zlom pripravujú aj samotné finančné elity v Moskve. Znepokojivý je najmä fakt, že časový rámec sa má počítať skôr na mesiace než roky.
Ukrajinské spravodajské služby sa dostali k záznamom telefonických hovorov ľudí z najvyšších kruhov ruskej finančnej správy. Z ich obsahu vyplýva, že stav ruskej ekonomiky je podľa interných hodnotení omnoho horší, než prezentuje oficiálna línia Kremľa. Na existenciu týchto nahrávok upozornil britský denník Daily Express, ktorý poukazuje na rastúce obavy medzi ekonomickými špičkami.
Podľa dostupných informácií sa vedenie Centrálna banka Ruskej federácie pripravuje na náhly hospodársky otras, ktorý by mohol nastať už v priebehu niekoľkých mesiacov. V uniknutej komunikácii má výrazné miesto aj šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullinová. Tá mala v súkromných rozhovoroch upozorňovať, že ruská ekonomika sa blíži k bodu, po ktorom bude návrat k stabilite možný len za cenu veľmi tvrdých opatrení.
Podľa jej vyjadrení by sa hlavné systémové problémy mohli naplno prejaviť už v horizonte troch až štyroch mesiacov. Zároveň mala neoficiálne kritizovať rozhodnutia prezidenta Vladimir Putin, ktoré podľa nej urýchľujú oslabovanie hospodárstva a zvyšujú riziko hlbšej krízy.
Priemysel v útlme a návrat k číslam z roku 2020
Dostupné údaje naznačujú, že ruská ekonomika sa nachádza v poklese už od konca roka 2024. Najvýraznejšie sa to prejavuje v priemyselnej výrobe, ktorá zaznamenáva citeľné straty. Portál Russia Post prirovnáva súčasnú situáciu k obdobiu pandémie v roku 2020, keď svetové hospodárstvo ochromil covid 19.
Rozdiel oproti tomuto obdobiu je však zásadný. Aktuálne problémy nevznikli v dôsledku jednorazového šoku, ale ako výsledok dlhodobých a navzájom prepojených tlakov, ktoré sa postupne prehlbujú.
Kľúčovým faktorom zostávajú medzinárodné sankcie, ktoré sa v poslednom období sprísňujú najmä v súvislosti s bojom proti ruskej takzvanej tieňovej flotile. Práve tá umožňovala Moskve obchádzať obmedzenia pri exporte ropy a udržiavať tok príjmov do štátneho rozpočtu. Zásahy proti týmto mechanizmom majú priamy dosah na verejné financie aj na stabilitu veľkých ropných spoločností, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní vojenských operácií.
Tlak z vojny aj z vnútra systému
Napätú situáciu ešte viac zhoršuje pokračujúci konflikt na Ukrajine. Údery čoraz častejšie smerujú na energetickú a priemyselnú infraštruktúru na ruskom území, čo zvyšuje záťaž na veľké podniky aj bankový sektor.
Po štyroch rokoch vojny tak v ruských firmách prevláda skôr pesimizmus než nádej. Signály z prostredia finančných inštitúcií naznačujú, že najnáročnejšie obdobie ešte len čaká na svoju plnú podobu.
