Rusko úplne prispôsobilo svoju ekonomiku vojne na Ukrajine. Rastú výdavky na obranu, vláda posiela viac peňazí na sociálne dávky, čo sa odráža aj v tempe ruskej hospodárskej výkonnosti. Uvoľnená rozpočtová politika ale má aj svoje tienisté stránky, pretože ruských spotrebiteľov trápia rastúce ceny. Medziročná miera inflácie v novembri dosiahla 7,5 percenta, čo bolo o 0,8 percentuálneho bodu viac ako v októbri.
Ruská centrálna banka sa síce cez vyššie úrokové sadzby snaží so zdražovaním bojovať, mnoho analytikov sa ale obáva, že razantnejším cenovým zmenám v ďalších mesiacoch už nestihne zabrániť.
Na poslednom zasadnutí ruskí centrálni bankári zvýšili úrokové sadzby o dva percentuálne body, to je zhruba dvakrát viac, než predpokladali trhy. Podobné sprísnenie menovej politiky sa v Rusku očakáva aj na ďalšom zasadnutí centrálnej banky, ktoré sa odohrá už 15. decembra. Informoval o tom britský denník The Economist.
Rusko s vysokou infláciou zápasilo už krátko po minuloročnom začatí invázie na Ukrajine. Vtedy sa na ňu podpísal hlavne slabý rubeľ. Ten sa voči americkému doláru prepadol až o 25 percent, čo následne zvýšilo náklady na dovoz. Na súčasnom zdražovaní sa ale menové pohyby ruského rubľa takmer nepodpisujú. Ruskej mene sa podarilo posilniť, a to okrem iného preto, že došlo k zavedeniu kapitálových kontrol.
Inflácia rýchlo rastie
Analytici týždenníka The Economist sa ale domnievajú, že Putinova vojnová ekonomika sa začína nebezpečne prehrievať. Zjavné je to v sektore služieb, pretože v Rusku začína masívne zdražovať takmer všetko. Od jedla v reštauráciách až po právne poradenstvo. Cena za noc strávenú v moskovskom hoteli Ritz-Carlton vzrástla od začiatku vojny na Ukrajine z 225 na 500 amerických dolárov.
Za súčasnou vysokou infláciou v Rusku tak stojí najmä domáce prostredie. Analytici The Economist sa domnievajú, že rast spotrebiteľských cien súvisí najmä s veľmi uvoľnenou fiškálnou politikou, ktorá má navyše pretrvávať aj v roku 2024. Výdavky na sektor obrany sa majú v Rusku v budúcom roku zdvojnásobiť a dosiahnuť na úroveň 6 percent ruského HDP, čo je najviac od rozpadu Sovietskeho zväzu.
„Vojna proti Ukrajine je v Rusku teraz základným princípom, ktorého sa uskutočňuje väčšina vládnych rozhodnutí. Ide o jadro ruskej domácej, hospodárskej i zahraničnej politiky,“ uvádza vo svojom komentári analytik Alexander Gabuev.
Na obranu ide tretina rozpočtu
Ruská vláda ale zároveň citeľne zvyšuje aj výdavky na sociálne dávky. Rodiny vojakov, ktorí padli v boji, dostali finančnú kompenzáciu vo výške troch desaťročných priemerných platov. Odškodné za zranenie činí až tri milióny rubľov. Údaje ruského ministerstva financií naznačujú, že fiškálne stimuly cez sociálne dávky dosahujú až na 5 percent ruského HDP, čo je viac ako v dobách koronavírovej pandémie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
