Predpovede ruského ekonomického kolapsu, ktorí na začiatku vojny na Ukrajine zhodne predikovali takmer všetci západní ekonómovia a politici, sa tak ukázali ako mylné.
Rusku chýba pracovná sila
Otázkou ale je, či ruská ekonomika tak solídne hospodárske oživenie zvládne. Niekoľko desiatok tisíc mužov odišlo bojovať na Ukrajinu, tisíce vzdelaných ľudí sa z Ruska rozhodli emigrovať do zahraničia. Zahraničné investície v hodnote zhruba 250 miliárd amerických dolárov z krajiny odtiekli.
Rusko nemá hlavne pracovníkov, miera nezamestnanosti je v Rusku najnižšia v histórii a dostala sa pod hranicu 3 percent. To všetko v čase, keď dopyt po tovare a službách je v Rusku rekordný. Nominálne mzdy tu v medziročnom porovnaní vzrástli o 15 percent a podniky sa vyššie mzdové náklady snažia prenášať na zákazníkov.
Rastúce úrokové sadzby by mohli vysoký dopyt v ruskej ekonomike aspoň čiastočne zredukovať a obmedziť tým proinflačné prostredie. Dopady nárastu úrokových sadzieb sa ale v reálnej ekonomike prepisujú s oneskorením, ktoré dosahuje aj niekoľko mesiacov.
Rusko v ďalších mesiacoch zároveň stavia aj na ďalšie zdraženie ropy a zemného plynu na trhoch, ktoré by v spojení s kapitálovými kontrolami mohli prispieť k posilneniu rubľa. Tým by sa mohli znížiť aj ekonomické náklady na dovoz.
Analytici The Economist sa však domnievajú, že Vladimír Putin chce najmä zvíťaziť na Ukrajine. To by mohlo znamenať, že Rusko bude aj naďalej hojne míňať. Ak bude uvoľnená ruská fiškálna politika pretrvávať, mohlo by to vysokú mieru inflácie naďalej priživovať.
