Svet si dnes pripomína tretie výročie začiatku veľkej ruskej invázie na Ukrajinu. Konflikt si vyžiadal desaťtisíce obetí a státisíce ľudí prišli v dôsledku vojny o zdravie, domov alebo oboje.
Presne pred tromi rokmi ruské vojská začali inváziu na Ukrajinu. Podľa ukrajinského generálneho štábu Rusko v súvislosti s agresiou prišlo o viac ako 860 tisíc vojakov, ktorí zahynuli, boli zranení alebo zajatí. Ukrajinské straty sa podľa magazínu Newsweek pohybujú okolo pol milióna.
Na oboch stranách vojny zahynuli desaťtisíce vojakov. Organizácia Spojených národov odhaduje, že na životoch civilistov si vojna vyžiadala najmenej 12-tisíc obetí. Ďalšie státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy kvôli bojom.
Útok začal 24. februára
Ruské vojská vtrhli na Ukrajinu 24. februára 2022 skoro ráno. Útočili z východu, kde Moskva už roky pomáhala povstalcom v Donbase, zo juhu cez Krym, ktorý Rusko obsadilo už v roku 2014, a zo severu, kde im pomáhal bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko. Pri postupe na Kyjev ruskí vojaci vstúpili aj do zakázanej zóny okolo jadrovej elektrárne Černobyľ. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny a vynútenie neutrality krajiny ako hlavné ciele invázie, čo v praxi znamenalo násilnú zmenu vlády v Kyjeve a zabezpečenie poslušnosti Ukrajiny voči Moskve.
V prvých dňoch a týždňoch vojny boli kľúčové boje v okolí Kyjeva, ale aj priamo v meste. Rusi vyslali elitné jednotky s cieľom zabiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý o necelé tri roky neskôr v rozhovore pre denník Guardian prezradil, že sa strieľalo aj v jeho kancelárii, ale mesto sa rozhodol opustiť. „Nepotrebujem odvoz, potrebujem muníciu,“ povedal.
V marci ho podporili český premiér Petr Fiala (ODS) a jeho kolegovia z Poľska a Slovinska. Stali sa tak prvými vysokými politikmi, ktorí navštívili Ukrajinu po začiatku vojny.
Ukrajine sa podarilo zastaviť počiatočný ruský nápor a vytlačiť Ruských vojsk z okolia Kyjeva. Naopak, Mariupol na juhu Ukrajiny padol. Pokusy o mierové rokovania v Turecku, kde Rusko požadovalo prakticky kapituláciu Ukrajiny, však neuspeli.
Rusi sa správali brutálne
Po stiahnutí ruských vojsk z okolia Kyjeva vyšlo najavo, akú brutalitu používali okupanti na dobytých územiach. V Irpini a Buči boli nájdené hromadné hroby so stovkami mŕtvych civilistov. Ruský útok na Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorú neskôr obsadili, aj únosy ukrajinských detí do Ruska vyvolali medzinárodné pobúrenie.
Hlavná časť bojov sa presunula na juh a východ Ukrajiny. Počet západných sankcií voči Rusku a Bielorusku rástol a zvyšovala sa aj vojenská pomoc Ukrajine, ktorá bola podľa Kyjeva však pomalá a nedostatočná.
Ukrajinci síce potopili krížnik Moskva, rozbili obkľúčenie Charkova, oslobodili Cherson a dobyli Izjum, ale neboli schopní zasadiť rozhodujúci úder, ktorý by Rusov vytlačil zo zeme. Na Západe narastali obavy z možnej ruskej jadrovej odvety, Európu zasiahla energetická kríza po poškodení plynovodov Nord Stream, pravdepodobne na príkaz prezidenta Zelenského.
Protiofenzíva bola sklamaním
V nasledujúcom roku sa ukázalo, že obavy o pomalú a nedostatočnú pomoc Ukrajine boli oprávnené. Ukrajinská letná ofenzíva, vedená proti silne zabezpečeným ruským pozíciám, bola pre Kyjev aj Západ sklamaním. Ukrajinská armáda stratila veľké množstvo vojakov a techniky a aj iniciatívu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
