Nad východným Nemeckom sa v posledných mesiacoch opakovane objavujú ruské prieskumné drony, ktoré sledujú logistické trasy používané na prepravu vojenského materiálu na Ukrajinu. Podľa amerických a európskych predstaviteľov ide o súčasť širšieho úsilia Moskvy získať strategické informácie a pripraviť pôdu pre možné sabotáže.
Aktivita dronov zaznamenaná vo Washingtone a Berlíne zapadá do širšieho kontextu ruských sabotážnych operácií v Európe. Tie zahŕňali útoky na kritickú infraštruktúru, požiare skladov vo Veľkej Británii a Poľsku, incidenty na nórskych priehradách či pokusy poškodiť podmorské káble v Baltskom mori. Informuje portál zpravy.aktualne.cz.
„Čistá špionáž“ nad zásobovacími trasami
„Ruské lety dronov nad zásobovacími trasami predstavujú čistú špionáž,“ uviedol Seth Jones z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie pre New York Times. „Kremeľ sa snaží detailne analyzovať, kto vyrába zbrane pre Ukrajinu, ako sa prepravujú a kadiaľ sa dostávajú na front.“
Nemecké spravodajské služby upozorňujú, že časť dronov mohla byť vyrobená v Iráne a štartovať z lodí v Baltskom mori. Americké zdroje potvrdzujú, že drony pilotujú buď priamo Rusi, alebo osoby napojené na ruské tajné služby. Kremeľ obvinenia odmieta. „Pravdepodobne ide o falošné správy,“ reagoval hovorca Dmitrij Peskov.
Počet sabotážnych incidentov tento rok klesá
Podľa analýzy Setha Jonesa sa počet ruských sabotážnych útokov medzi rokmi 2022 a 2023 štvornásobne zvýšil, a o rok neskôr ešte trikrát. V prvom polroku 2025 však bolo zaznamenaných len štyri prípady, ktoré by mohli byť považované za sabotáže alebo pokusy o ne.
„Za znížením počtu incidentov stojí zvýšená bezpečnosť a prebiehajúce diplomatické rokovania o možnom ukončení vojny. Pre Rusov je teraz situácia zložitejšia a počas rokovaní jednajú opatrnejšie,“ dodal Jones.
Nemecko prijalo opatrenia
Rastúci počet incidentov prinútil nemeckú vládu konať už v januári 2025. Kabinet vtedajšieho kancelára Olafa Scholza schválil novelu zákona, ktorá prvýkrát umožňuje ozbrojeným silám zostreľovať špionážne drony.
„Doposiaľ mohli jednotky Bundeswehru používať len rušičky alebo varovné výstrely,“ vysvetľuje dokument. Novela má armáde umožniť reagovať v prípadoch, keď polícia nie je schopná čeliť hrozbe, najmä v okolí vojenských základní a kritickej infraštruktúry.
Debata o opatrení však pokračuje. Kresťanskí demokrati ho považujú za nedostatočné. Odborníčka na drony Ulrike Frankeová z Európskej rady pre zahraničné vzťahy uviedla: „Krok je správnym smerom, ale zostreľovanie dronov by malo byť až posledným riešením. Hlavným cieľom by malo byť elektronické zachytenie dronov a identifikácia operátorov.“
Riziko pre budúcnosť NATO
Napriek poklesu incidentov panuje medzi spojencami NATO obava, že Moskva si ponecháva možnosť eskalovať svoju aktivitu. Drony poskytujú Rusom cenné informácie o trasách zásobovania a firmách zapojených do dodávok.
„Ak sa Rusko rozhodne byť agresívnejšie, už dnes má prehľad o trasách a subjektoch, ktoré sa podieľajú na dodávkach,“ upozorňuje Jones.
