Plány Ruska v tri roky trvajúcom konflikte zrejme nebudú znieť o nastolení trvalého mieru. Naopak, federácia chce dobyť celú ľavobrežnú časť Ukrajiny od Dnepra a celé jej čiernomorské pobrežie.
Minulý týždeň o tom hovoril vo Washingtone námestník šéfa Kancelárie ukrajinského prezidenta Pavlo Palisa, ktorý bol súčasťou ukrajinskej delegácie, informujú novinky.cz.
Zámery Ruska na obsadenie Ukrajiny
Na túto hrozbu upozorňoval už v predjarí v rozhovore pre Novinky bývalý ukrajinský poslanec Taras Steckiv. „Nanešťastie oni (Rusi) nehovoria o mieri. Pripravujú sa na vojnu,“ povedal Palisa skupine amerických senátorov, napísal server Politico.
Novinárom Palisa povedal, že Rusko plánuje obsadiť celú východnú Ukrajinu na ľavom brehu Dnepra. Navyše chce tiež obsadiť celý juh Ukrajiny, teda pravobrežnú časť zvyšku Chersonskej oblasti, odkiaľ boli Rusi vyhnaní na jeseň roku 2022, aj Mykolajivskú a Odesskú oblasť až k hraniciam s Moldavskom.
Palisa zoznámil novinárov aj s časovým plánom ruského velenia. Do konca augusta chce obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť a do konca roka vytvoriť nárazníkové pásmo na ukrajinskej strane spoločnej hranice v Sumskej a Charkovskej oblasti.
Do konca budúceho roka chce Rusko obsadiť celú ľavobrežnú Ukrajinu a zabrať Odesskú a Mykolajivskú oblasť. Podľa mapky, ktorú ukázal, chce Rusko obsadiť k existujúcim 162-tisíc km2 ďalších 222 700 km2. Okupovalo by tak 336 300 km2, čo je viac ako polovica medzinárodne uznaného ukrajinského územia, ktoré má aj s Krymom vyše 603-tisíc km2.
Zatiaľ čo obsadiť zvyšok Luhanskej oblasti nepredstavuje veľký problém, Rusko kontroluje 99 percent jej rozlohy, pri Doneckej to problém je. Rusko neovládlo v posledných dvoch rokoch žiadne väčšie mesto, nepodarilo sa mu ani preniknúť do Pokrovska a na získanie Doneckej oblasti by muselo dobyť aj Kramatorsk a Slovjansk, uviedol Inštitút pre štúdium vojny.
Postup Ruska do ďalších oblastí
Rusku po páde Avdijivky na začiatku minulého roka trvalo 15 mesiacov, aby postúpilo o 30 až 50 km. Teraz by malo za tri mesiace postúpiť o 50 až 80 km, a navyše obsadiť mestá, čo nevyzerá reálne.
Aj keď chce Rusko preniknúť hlbšie do Záporožskej oblasti a postupovať do Dnepropetrovskej oblasti, nepočíta do septembra s pádom Záporožia. Ešte náročnejšie ako sa dostať k Dnepra by bolo ho prekročiť a získať už raz ovládanú časť Chersonskej oblasti, nieto ešte obsadiť Mykolajivskú a Odesku.
Vzhľadom na postup pri hraniciach v Sumskej oblasti a tlak v Charkovskej je reálna hrozba postupného vytvárania nárazníkového pásma pozdĺž hraníc, ktoré si tiež Rusko praje vytvoriť.
Palisa neuviedol, odkiaľ ukrajinská vojenská rozviedka informácie získala. Čo sa týka územia, je však Palisom predstavený ruský plán v súlade s výrokmi ruských politikov hovoriacich o nutnosti pripojiť nielen Donbas, ale aj Novorusko. Okrem celej Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktorej odstúpenie dlhodobo Moskva požaduje, k Novorusku patrí aj Mykolajivská, Charkovská a Odesská oblasť.
Masívne obsadenie Ukrajiny podľa Medvedeva
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev nedávno zverejnil na svojom profile na sociálnej sieti animáciu, v ktorej predstavil územie, ktoré by chceli dobyť. Z nej vyplynulo, že by z Ukrajiny nezostalo takmer vôbec nič, o čom sme informovali v nedávnom článku.
Ukrajine by zostal len úzky pás Ľvovskej a Volyňskej oblasti pri hraniciach s Poľskom. Podľa Medvedevovej animácie by bolo viac než 90 percent ukrajinského územia zakreslených ako nárazníková zóna.
Medvedevov plán je ale najradikálnejší. Pripravil by Ukrajinu o spoločnú hranicu s Maďarskom, Rumunskom a Moldavskom. Zo spoločnej hranice so Slovenskom by zostala len severná časť, takže by nemala pod kontrolou železnicu vedúcu zo Slovenska cez Karpaty.
Zdroj: X/@MedvedevRussiaE
Ukrajina by prišla o 587-tisíc kilometrov štvorcových z celkových 603 628 m2, ktoré mala pred vojnou. Zvyšná rozloha by zaberala zhruba takú veľkosť, akú majú Banskobystrický a Žilinský kraj spojené dokopy.
Ako tajomník ruskej bezpečnostnej rady uviedol, že by takto Moskva postupovala v prípade, pokiaľ Západ neprestane poskytovať Kyjevu vojenskú pomoc.
„Ak bude vojenská pomoc banderovskému režimu pokračovať, nárazníková zóna by mohla vyzerať takto,“ napísal k animácii Medvedev. Slovensku by tak pribudol nový sused v podobe Ruskej federácie.
Rok a pol príprav
Ukrajina sa ale odmieta vzdať. Len nedávno podnikla masívny a sofistikovaný útok voči ruskej leteckej technike, na ktorý sa pripravovala zhruba rok aj pol. Všetko prebehlo v najväčšej tajnosti a bez povšimnutia.
Do útoku pod názvom Pavučina bolo zapojených 117 malých dronov, ktoré podľa ukrajinských bezpečnostných služieb úspešne zasiahli 34 percent bombardérov na ploche – údajne 41 kusov techniky – a Rusku spôsobili škodu vo výške viac ako 7 miliárd dolárov, čo je v prepočte 6,1 miliárd eur.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
