Spojené štáty a Európska únia schválili nové sankčné balíky voči Rusku, ktoré zasahujú najmä energetický a finančný sektor. Kremeľ reaguje vyhlásením, že sa nikdy nepodvolí tlaku cudzích mocností a podnikne kroky v súlade s národnými záujmami. Vladimir Putin hovorí o “nepriateľskom kroku”, zatiaľ čo Európa sprísňuje kontrolu diplomatov a rozširuje zoznam subjektov napojených na ruský vojenský priemysel.
Moskva uviedla, že nové sankcie USA a EÚ v súčasnosti analyzuje a pripravuje odpoveď, ktorá bude zohľadňovať predovšetkým národné záujmy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok zdôraznil, že Rusko bude konať „premyslene a pragmaticky“. Zároveň odmietol tvrdenia, že by sa nové reštrikcie dotkli pripravovaného summitu Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Peskov pripomenul, že žiadny presný dátum stretnutia nebol určený, a preto „nie je čo rušiť“. Dodal, že ďalší vývoj vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom závisí od diplomatických rokovaní na nižšej úrovni. Kritiku namierenú proti Rusku zo strany Ukrajiny označil za „snahu prekryť neochotu Kyjeva pokračovať v mierových rozhovoroch“.
Rusko sa nikdy nepodvolí tlaku iných krajín
Prezident Vladimir Putin vo štvrtok reagoval priamo na nové americké sankcie, ktoré zasiahli dve najväčšie ruské ropné spoločnosti – Rosnefť a Lukoil – a viac než tri desiatky ich dcérskych firiem. Označil ich za krok, ktorý „nie je priateľský“ a podľa neho neprispeje k stabilizácii rusko-amerických vzťahov.
„Žiadna krajina so sebaúctou nebude robiť rozhodnutia pod tlakom. Rusko sa nikdy nepodvolí,“ vyhlásil Putin. Dodal, že energetický sektor zostáva stabilný a “cíti sa sebavedomo”. Varoval tiež, že ak Ukrajina použije na útoky hlboko v ruskom vnútrozemí americké rakety Tomahawk, reakcia Moskvy bude „veľmi silná, ak nie zdrvujúca“.

EÚ rozširuje sankcie na energetiku, diplomatov aj únosy ukrajinských detí
V rovnakom čase schválili členské štáty Európskej únie už 19. balík sankcií voči Rusku. Ten sa zameriava na obmedzenie príjmov Moskvy z energetiky, kontrolu diplomatických aktivít a trestanie osôb zapojených do únosov ukrajinských detí. Na zoznam pribudlo 69 nových subjektov vrátane bánk, obchodníkov s ropou a dopravných spoločností z Ruska, Bieloruska, Kazachstanu či Spojených arabských emirátov.
EÚ zavádza aj zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, ktorý bude realizovaný v dvoch etapách – krátkodobé kontrakty skončia po šiestich mesiacoch, dlhodobé najneskôr do januára 2027. Zoznam sankcionovaných lodí z takzvanej „ruskej tieňovej flotily“ sa rozšíril o 117 plavidiel, čo znamená, že vyše 550 tankerov nesmie vstupovať do európskych prístavov.
Sankcie zasahujú aj ruských diplomatov – pri pohybe v rámci schengenu budú musieť vopred informovať hostiteľské štáty o svojich cestách. Cieľom je obmedziť možné špionážne aktivity.
Na sankčný zoznam sa dostali aj ruské banky ako Alfa-Bank, MTS Bank či Zemsky Bank, ktoré podľa EÚ pomáhajú obchádzať finančné obmedzenia. Spolu s nimi sú postihnuté aj kryptoburzy a firmy, ktoré údajne poskytujú Rusku technológie dvojakého použitia, vrátane mikroelektroniky a komponentov pre drony.
Brusel rozšíril sankcie aj na podnikateľov a firmy zo Spojených arabských emirátov a Číny, ktorí sa podieľajú na dodávkach vojenského materiálu do Ruska. Na zozname sa ocitol aj vysokopostavený dôstojník KĽDR vyslaný do Ruska, ako aj osoby zodpovedné za neľudské zaobchádzanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami.

Reakcie z Moskvy: Medvedev hovorí o “akte vojny”
Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev reagoval na nové sankcie mimoriadne ostro. Prirovnal ich k „aktu vojny proti Rusku“ a skritizoval amerického prezidenta Trumpa za to, že sa zachoval ako „utáraný mierotvorca“, keď odložil plánovaný summit v Budapešti.
Podľa Moskvy ide zo strany Západu o koordinovaný tlak, ktorého cieľom je izolovať Rusko na medzinárodnej scéne. Kremeľ však tvrdí, že ekonomické dôsledky sankcií budú obmedzené a krajina je pripravená diverzifikovať svoje obchodné vzťahy smerom k Ázii a Blízkemu východu.
Hoci nové sankcie zasiahli viaceré piliere ruskej ekonomiky, Moskva sa podľa Putina a Peskova zatiaľ vyhýba emotívnym reakciám. Kremeľ zdôrazňuje, že akékoľvek kroky bude podniknúť „premyslene a v súlade s vlastnými záujmami“.
Napriek zrušenému stretnutiu Putina a Trumpa obidve strany pripúšťajú, že dialóg o mieri na Ukrajine môže pokračovať. „Dialóg je vždy lepší než konfrontácia,“ uzavrel Putin, no zároveň varoval, že „na tlak sa odpovedá silou“.


